Podporu nášmu vstupu do EÚ?

Rakúsky kancelár W. Schüssel prichádza dnes na Slovensko

Na jednu zo svojich prvých zahraničných ciest ako rakúsky kancelár po odvolaní sankcií 14 krajín EÚ prichádza dnes Wolfgang Schüssel do Bratislavy. Na oficiálnu návštevu SR ho pozval slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a okrem premiéra ho prijme aj predseda Národnej rady SR Jozef Migaš a stretne sa aj so šéfom slovenskej diplomacie Eduardom Kukanom. Na týchto úrovniach bude rakúsky kancelár a jeho partneri rokovať o dvojstranných vzťahoch a v rámci medzinárodnej tematiky najmä o integračných procesoch v Európe. Sú to čoraz citlivejšie otázky. Ich delikátnosť prihriali práve antirakúske sankcie krajín EÚ, dánske hamletovské referendum o účasti, vlastne neúčasti v eurozóne, viaceré vyhlásenia rakúskych koaličných partnerov i samého kancelára, pripomínajúce v otázke rozšírenia Európskej únie skôr muža na brzde ako priateľa či sľúbeného advokáta uchádzačských štátov zo strednej a z východnej Európy.

Čakanie na posolstvo

Buďme však optimisti a verme, že kancelár Schüssel neprivezie do Bratislavy podobné posolstvo, aké poslal v nedeľu do Prahy v podobe vyhlásenia, že odmietnutím uzatvorenia energetickej kapitoly môže dôjsť k blokovaniu členstva Českej republiky do EÚ, ak premiér Miloš Zeman neodloží aktivizáciu Jadrovej elektrárne Temelín s cieľom nanovo vyjasniť jej bezpečnosť. Možno pochopiť, že rakúski politici sú pod značným tlakom ekologických hnutí a ich prostredníctvom pod tlakom hospodárskych záujmov rakúskych energetických firiem. Energetická politika vrátane jadrovej je však výsostnou doménou vlád príslušných krajín, najmä ak majú odobrenie zodpovedných medzinárodných organizácií, ako je viedenská MAAE či Európska únia. Spomíname si na podobný, ekologicky podopieraný tlak Budapešti proti Slovensku v otázke gabčíkovského vodného diela, ktoré musel rozseknúť až medzinárodný súd.

Partneri

Slovensko a Rakúsko nemajú medzi sebou nijaké nedoriešené otázky, povedal pred týždňom šéf našej diplomacie Kukan. Obidve strany sú schopné zaoberať sa vzniknutými problémami bez emócií, racionálne a diplomatickou cestou – vrátane bezpečnosti Jadrovej elektrárne Mochovce. Slovensko má záujem na živej obchodnej a investičnej spolupráci so svojím susedom, na čo by poslúžila aj výstavba diaľnice medzi obidvoma krajinami. Rakúsko, tento jediný členský štát EÚ, s ktorým susedíme, je vhodným partnerom pre Slovensko. Máme veľký kus spoločnej histórie, podnikatelia i politici na obidvoch brehoch rieky Moravy a Dunaja dobre poznajú svoju psychológiu a možnosti. Preto Rakúsko, ktoré aj v čase železnej opony malo s komunistickými štátmi strednej Európy pomerne čulé hospodárske vzťahy, bolo prvé pri prenikaní na východ a sever po jej páde. V našom i vo svojom záujme.

Pred vyše piatimi rokmi, vo februári 1995, predniesol vtedajší rakúsky minister hospodárstva Wolfgang Schüssel hlavný referát na zhromaždení Hospodárskeho klubu (NEF), právny nástupca HNclubu, kde zdôraznil, že Rakúsko sa vo vlastnom záujme bude zasadzovať za rozšírenie EÚ o reformné krajiny Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko. „Budeme bojovať za to, pretože nemáme záujem, aby vonkajšia hranica EÚ zostala u nás, chceme, aby susedné priestory, naše susedné priestory, boli zapojené do EÚ.“

Investície a obchod

Hoci dnes sa rakúska politika od vtedajších kategorických vyhlásení dosť odlišuje aj z obavy pred tým, aby susedné priestory „neprofitovali“ z pracovného trhu štvrtej najbohatšej krajiny EÚ, na ktorú sa Rakúsko per capita vypracovalo, ekonomické prepojenie so Slovenskom je dnes rozsiahle. Rakúske investície v SR predstavujú takmer 360 mil. USD, čo je 17 % celkových zahraničných investícií a obchodná výmena dosiahla vlani 19,7 mld. ATS, so slovenským prebytkom 1,3 mld. ATS, čím sa alpská republika zaradila na 5. miesto medzi našimi obchodnými partnermi. Možnosti sú istotne ešte oveľa väčšie.

Jaroslav Brabec