Smrť podnikateľa

Manželia podnikali ako združenie bez právnej subjektivity, príjmy a výdavky sa delili v pomere 1:1. Podnik má dve prevádzky. Jeden z manželov, ktorý viedol účtovníctvo, zomrel. Druhý manžel bude naďalej pokračovať v podnikaní v oboch prevádzkach. Musí sa základ dane zomrelého manžela upraviť o hodnotu zásob? Do koľkých dní sa má zaplatiť vypočítaná daň zomrelého? Má sa daňové priznanie podať teraz alebo až v marci 2001 a na akom tlačive?

- Zomrel občan, ktorý bol fyzickou osobou, manželom, podnikateľom, účastníkom združenia, daňovníkom, účtovnou jednotkou. V tejto situácii bude potrebné aplikovať celý rad všeobecne záväzných právnych predpisov obsiahnutých v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku, živnostenskom zákone, daňových zákonoch, ako aj v zákone o účtovníctve. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa budú uplatňovať najmä pri riešení dedičstva a s tým súvisiaceho prechodu majetkových práv vrátane práva k obchodnému majetku (§ 460 a ďalšie), v súvislosti s tým pri určení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 148 a ďalšie), pri riešení záväzkov poručiteľa (§ 579), ako aj pri riešení ďalšieho osudu zmluvy o združení (§ 829 a ďalšie). Skutočnosť, že sa podnikalo v dvoch prevádzkach nie je pre danú situáciu relevantná.

Dane

V oblasti daňových zákonov situáciu úmrtia daňovníka upravuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, ktorý v § 38 ods. 7 stanovuje, že ak zomrie daňovník, je povinný podať daňové priznanie za príslušnú časť roka jeho právny nástupca alebo správcom dane stanovený zástupca. Priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka alebo ustanovení zástupcu, pričom správca dane môže túto lehotu predĺžiť. Pri stanovení základu dane a daňovej povinnosti sa bude postupovať podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, účinného od 1. januára 2000, pretože zdaňovať sa budú príjmy od 1. januára 2000 do dňa smrti daňovníka. Príslušné tlačivo poskytne správca dane. Daňovník dosiahol príjmy pri spoločnom podnikaní na základe zmluvy o združení, bude teda potrebné vyčísliť zdaniteľné príjmy a daňové výdavky združenia a určiť podiel zomrelého daňovníka.

Zákon o daniach z príjmov neobsahuje osobitné ustanovenia o stanovení základu dane v prípade smrti daňovníka, a tým vznikajú pochybnosti, či v tomto prípade treba uplatniť ustanovenia § 23 ods. 12 zákona o daniach z príjmov o úprave základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu činnosti. Vec nepriamo rieši ustanovenie § 23 ods. 13 zákona o daniach z príjmov, ktoré stanovuje, že na účely zistenia základu dane fyzickej osoby sa za skončenie podnikania považuje, okrem iného, zánik oprávnenia na podnikateľskú činnosť.

Živnostenské oprávnenie

V konkrétnom prípade ide zrejme o živnosť. Podmienky živnostenského podnikania upravuje živnostenský zákon (zákon č. 455/1991 Zb.). Ten v § 57 ods. 1 písm. a) stanovuje, že živnostenské oprávnenie zaniká smrťou podnikateľa, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo opatrovník ustanovený na správu podniku. V takomto prípade sa uplatnia ustanovenia § 13 živnostenského zákona, ktoré dávajú vymedzeným osobám možnosť pokračovať v živnosti do skončenia konania o prerokovanie dedičstva. Po tejto lehote môžu pokračovať v živnosti osoby, ktoré nadobudli majetkový podiel na živnosti. Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku využívaného na prevádzkovanie živnosti, alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže prevádzkovať živnosť aj po skončení pokračovania o dedičstve na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa. Pre konkrétny prípad je okrem toho relevantné ustanovenie § 57 ods. 2 živnostenského zákona, podľa ktorého smrťou podnikateľa nezaniká jeho živnostenské oprávnenie, ak v prevádzkovaní živnosti pokračuje pozostalý manžel.

Treba si uvedomiť, že napriek manželskému vzťahu a napriek existencii zmluvy o združení pozostalý manžel i zomrelý manžel boli a ostali dva právne subjekty, dvaja podnikatelia, dvaja daňovníci a dve účtovné jednotky. Pozostalý manžel bude naďalej prevádzkovať svoju živnosť a bez ohľadu na počet dedičov bude pravdepodobne aspoň jedným z dedičov majetku, a teda aj obchodného majetku pozostalého manžela. Podľa opísanej situácie bude pokračovať tak vo vlastnej podnikateľskej činnosti, ako aj v podnikateľskej činnosti manžela. Prípadný podiel iných dedičov na obchodnom majetku poručiteľa bude musieť vyrovnať dohodou alebo rozhodnutím súdu. Citované ustanovenia živnostenského zákona by však mohli byť dobrým argumentom na to, aby sa pri vyčíslení dane z príjmov pozostalého manžela neuplatnilo ustanovenie § 23 ods. 12 zákona o daniach z príjmov, pretože živnostenské oprávnenie nezaniklo.

Účtovníctvo

Obaja manželia ako samostatné účtovné jednotky museli aj počas trvania zmluvy o združení viesť účtovníctvo. Zomrelý účastník združenia účtoval zrejme o všetkých hospodárskych operáciách, druhý manžel účtoval v rámci uzávierkových účtovných operácií len o svojom podiele na príjmoch a výdavkoch. Zákon o účtovníctve neobsahuje ustanovenia o zániku účtovnej jednotky smrťou, v § 17 ods. 2 ako dôvod uzavretia účtovných kníh uvádza obdobne ako zákon o daniach z príjmov skončenie podnikateľskej činnosti. Pretože predmetom účtovníctva nie je len účtovanie o príjmoch a výdavkoch, ale aj účtovanie o obchodnom majetku, účtovníctvo poručiteľa sa bude môcť definitívne uzavrieť až po potvrdení dedičstva a vyrovnaní dedičov.

Ing. Tatjana Pecháčová