Na solidaritu treba mať zdroje

Prečo stále zdravotníctvu chýbajú peniaze?

Pohľadávky zdravotných poisťovní narastajú. Len napríklad v Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo k 30. 6. 2000 dosiahli vrátane sankcií 1,03 mld. Sk. Oproti roku 1999 je to rast o 75,5 mil. Sk. Tento stav sa viac či menej objektívne alebo subjektívne snažia poisťovne preniesť do zmlúv so zdravotníckymi zariadeniami. Tie sa však podpísaniu nevýhodných zmlúv bránia, lebo podmienky platieb, ktoré im dávajú poisťovne, nemocniciam a poliklinikám neumožňujú ekonomicky prežiť... Dôkazom existujúcich rozporov a neuzavretých problémov pri doťahovaní zmlúv je napríklad aj skutočnosť, že nový cenový výmer začal platiť od 1. júna tohto roka, ale ešte v polovici septembra nemali napríklad vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni podpísané dodatky k zmluvám so 60 zdravotníckymi zariadeniami ( z celkových 134). Nemohli sa totiž dohodnúť na platobných podmienkach. Podľa vedenia VšZP preddavky do 80 % zdravotníckych výkonov však dostávajú aj tí, ktorí dodatky nepodpísali. Nemocnice však ťažko môžu počítať s tým, že dostanú viac peňazí. Takýto je najnovší vývoj v rezorte, ktorý dáva tušiť nové a nové problémy napriek tomu, že doň nedávno „natieklo“ 3 mld. Sk z privatizácie. Chybou je, že systém zostáva neriešený.

Zaujímavý postreh v tejto súvislosti uviedol prezident Združenia zdravotných poisťovní MUDr. Vladimír Balogh, keď hovoril o viacerých druhoch falošnej solidarity: „Nepomer v platbách štátu oproti platbám ekonomicky aktívneho obyvateľstva bol taký rozsiahly, že zdravotné poisťovne sa zadlžovali už v samých rozpočtoch...“ Za celorepublikový a pomerne obľúbený šport označil MUDr. Balogh aj neplatenie poistného. Vznikol totiž nový druh solidarity - s neplatičmi. S úmyselnými, teda takými, ktorí peniaze na poistné aj mali, no neplatili ich, ale aj s tými neúmyselnými, ktorí peniaze na poistné vzhľadom na ekonomickú situáciu v podnikoch jednoducho nemali. Obe kategórie neplatičov si však zdravotnú starostlivosť nárokujú a zdravotnícke zariadenia im ju musia podľa ústavy zabezpečiť napriek tomu, že za ňu neplatia poisťovni. Poisťovňa preto nemôže zaplatiť nemocnici ... a dostávame sa na začiatok alebo na koniec kolotoča finančných únikov zo zdravotného systému. Na jeho konci je zatiaľ finančná nesolventnosť rezortu, strácanie sa peňazí a nalievanie nových a nových z vreciek nás všetkých. No správne rozuzlenie by malo byť také, že zdravotnú starostlivosť možno poskytnúť - či sa to niekomu páči alebo nie - iba tým, ktorí za ňu platia. S tým, že ak systém finančného zabezpečenia bude zdravý a stabilizovaný, potom možno robiť výnimky a byť solidárny. Zatiaľ však na to jednoducho nemáme.

Ľudmila Koníková