Blízky východ v kotli nenávist

Barak odmieta nátlak, aby mohol dať ultimátum Arafatovi

Poniektorí Arabi skončili počas násilností v Gaze a Predjordánsku s nožom v chrbte, no väčšina národa má dnes obrazne povedané nôž na krku. Palestínčania získali na základe výsledkov krízového nočného zasadnutia izraelskej vlády nové „tri alebo štyri dni“ (keďže pôvodné ultimátum sa skončilo v pondelok večer), aby v regióne zavládlo ticho. Len tak sa mieni izraelský premiér Ehud Barak stretnúť s palestínskym prezidentom Jásirom Arafatom na summite, ktorého cieľom nie je nič iné, len zastavenie v podstate už medzi tým zastavených všetkých zrážok. „Palestínčania porušili všetky dohody s Izraelom a zvolili si cestu násilia,“ uviedol do éteru Barak s tým, že Izrael v súčasnosti nie je pripravený zúčastniť sa na vrcholnej schôdzke o Blízkom východe, ktorej usporiadanie v Egypte navrhol americký prezident Bill Clinton.

Hoci sa nepokoje o niečo utíšili, nemožno povedať, že by ich palestínska aj izraelská strana mali pod kontrolou. V mnohých izraelských mestách došlo k výtržnostiam, a je zrejmé, že Izrael na požiadavku Arafata stiahnuť sa z palestínskych území odpovedal tým najhorším krokom. Ako sme už včera napísali, Barak požiadal šéfa pravicovej strany Likud Ariela Šarona, ako aj predstaviteľov strany Šaas o pristúpenie do vlády, ktorá by tak mala ostrú príchuť nacionalistickej pravice.

Mĺkvy dialóg

Ako uvádza západná tlač, Arafat a Barak si vlastne už nemajú čo povedať. Všetko prebieha tak, akoby deväť dní násilia zmazalo deväť rokov namáhavých rokovaní. Madridská konferencia z roku 1991 otvorila cestu k dohodám z Osla v roku 1993. Ešte 25. septembra tohto roka bol Arafat na večeri v súkromnom dome Baraka. Uvoľnená atmosféra dávala prísľub na rokovania medzi oboma stranami. V pondelok na židovský sviatok Jom Kippur (Deň zmierenia) bolo počuť už len hluk vojenskej obuvi, dodal Le Monde. Strana vodcu palestínskej samosprávy Fatah volá po „ľudovej vojne“ proti Izraelu a neodmieta podporu islamistov Hamasu. Podporu jej prejavuje aj libanonské islamistické hnutie Hizballáh. Od večere v súkromí izraelského premiéra k dnešku zahynulo približne 90 ľudí a ďalších 2000 bolo zranených, zväčša z radov Palestínčanov v Predjordánsku a Gaze. Najväčšie znepokojenie vyvoláva takmer úplná absencia izraelsko-palestínskeho dialógu, pocit absencie „vodcovstva“ na oboch stranách. Z tohto politického vákua, z pocitu, že situácia sa dostala do neznáma, zo zvýšenia napätia vyplýva jeden záver - dohody z Osla sú mŕtve, konštatuje denník.

Líder proiránskeho šíitského hnutia Hizballáh poskytne informácie o osude troch zajatých izraelských vojakov iba v prípade, že Izrael predloží správy o zadržiavaných libanonských a arabských väzňoch.

Svoje posolstvo adresoval sprostredkovateľom v blízkovýchodnom mierovom procese - ruskému ministrovi zahraničných vecí Igorovi Ivanovovi, zástupcovi OSN v Libanone Rolfovi Knutssonovi a Henrymu Fournierovi z Medzinárodného výboru Červeného kríža (ICRC). Medzinárodní vyjednávači prišli do Libanonu, aby predišli ďalším nepokojom.

Spokojný Annan

Generálny tajomník OSN Kofi Annan vyjadril včera po stretnutí s Arafatom nádej na skončenie najnovšej vlny násilností na Blízkom východe. „Myslím si, že dokážeme zvládnuť túto situáciu. Myslím si, že na to sú možnosti. Som optimista,“ povedal Annan. Jeho stretnutie s Barakom poznačuje fakt, že izraelský premiér nie je naklonený ďalším rozhovorom. Podľa neho totiž „palestínske vedenie nie je zrelé na dosiahnutie mieru“.

(sb/TASR)