Privatizácia SPP sa blíži, ale...

Komentuje Zdena Rabayová

Dodatočný odvod Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) do štátneho rozpočtu je pre tento štátny podnik prakticky od jeho vzniku samozrejmosťou. Aj keď ceny plynu pre odberateľov, najmä domácnosti, celé roky nezodpovedali skutočným nákladom, príjmy za tranzit plynu boli oveľa vyššie ako straty z cenovej deformácie. Vďaka tranzitnému plynovodu, ktorému zostal prívlastok „najvydarenejšie dielo socializmu“, SPP patril a patrí k najziskovejším podnikom v SR. Vplyvom rastu cien ropných produktov na svetových trhoch, od ktorých sa odvíja i cena plynu, sa od konca minulého roka začala situácia meniť. Dôvod je jednoduchý. Od začiatku jesene 1999 stúpla cena približne zo 70 USD za tisíc kubíkov zemného plynu až donedávna na viac ako 115 USD. Dôsledky paradoxného stavu sú viditeľné už v súčasnosti.

Z medziročného porovnania nákupných cien zemného plynu vyplýva, že SPP musel v roku 2000 vynaložiť v porovnateľných technických jednotkách na nákup zemného plynu o 8,1 mld. Sk viac ako v roku 1999. Podľa odhadov manažmentu SPP by sa strata z predaja mala vyšplhať až na vyše 16 mld. Sk. Keďže ceny pre domácnosti a najmä pre podnikateľov sa nezreálnili, logicky sa daný stav odzrkadlí vo výraznom poklese zisku SPP oproti minulému roku. Návrh plynárov na zvýšenie cien plynu pre obyvateľov ministerstvo financií zamietlo. Ďalší ich návrh zvýšiť ceny podnikateľom ( vlani sa vôbec nezvyšovali a tento rok len o 5 % ) sa mal doriešiť pri diskusiách o návrhu štátneho rozpočtu. Zatiaľ je však na túto tému ticho. A zrejme sa do referenda ani neotvorí, lebo vládna garnitúra si uvedomuje, že by sa karty mohli zamiešať v jej neprospech. Napriek tomu však rozhodla, že mimoriadne odvody tohto štátneho podniku do štátneho rozpočtu stúpnu ešte viditeľnejšie. Kým v roku 1999 to bolo vyše 2 mld. Sk, tento rok 3 mld. Sk, na budúci rok by to malo byť až 5 mld. Sk. Hoci vláda pripustila, že v prípade nedostatočného zisku bude vraj musieť SPP znížiť prídely do rezervných fondov, predstavitelia SPP vyslovujú obavy zo zníženia investícií do rozvojových programov. No rozhodnutie vlády ešte pred privatizáciou SPP vyžmýkať z neho čo sa dá, mnohí označujú za krátkozraké.

Ak väčšina z potenciálnych investorov už jasne deklarovala, že liberalizácia cien (aj keď postupná) bude jednou z podmienok ich vstupu, čo je napokon podmienkou vstupu do EÚ, je jasné, že politické taktizovanie sa môže výrazne odzrkadliť aj na cene za odpredaj schváleného 49-percentného podielu SPP. Rovnako ju môže ovplyvniť aj stanovovanie mimoriadnych odvodov so stúpajúcim trendom. Obavy, že štát s 51-percentným balíkom akcií v rukách bude chcieť v ňom pokračovať, môžu znížiť ponúkanú cenu o viac, ako prinesie zvýšenie mimoriadnych odvodov. A tak je namieste otázka, či nejde v konečnom dôsledku o zámer? Ak kompetentní s radosťou tvrdia: SPP má a bude mať zo strategických podnikov najviac nádejných ženíchov, nemali by zabúdať, že dôvodom ich záujmu je len a len veno nevesty.