Pestovať bude to, čo vynáša

Súkromne hospodáriaci roľník sa nevie dostať k novej pôde

Súkromný roľník Ing. Juraj Mačaj z Kráľovej pri Senci v tomto roku po prvý raz hospodári na takej veľkej ploche - 500 hektárov - väčšinou prenajatej pôdy v rôznych chotároch. Keď som ho navštívil a chcel som rozhovor o systéme dotácií, len mávol rukou, ako keby povedal, že hrach na stenu hádzať je zbytočné. Systém rozdeľovania dotácií v poľnohospodárstve vyvoláva permanentne diskusie medzi poľnohospodármi a povedzme spotrebiteľmi, ale aj vo vnútri samého poľnohospodárstva. Farmári a samostatne hospodáriaci roľníci majú za zlé, že tento systém podporuje pohodlných a neschopných, ba počul som aj silnejšie slová.

Fakt je, že systém dotácií slúži predovšetkým politike zamestnanosti. Umožňuje zamestnávať aj tam, kde by sa bez nich už dávno musela zmeniť forma i predmet hospodárenia. Dotácie slúžia na podporu poľnohospodárskej činnosti aj tam, kde sa to nedarí, a treba povedať, že z objektívnych, ale aj subjektívnych príčin. Farmári tvrdia, že ani po desiatich rokoch transformácie sa slabí nestali ešte slabšími a dobrí ešte lepšími. Tí dobrí vraj priberajú a priberajú pôdu, lebo s nimi priberajú (dostávajú) aj dotácie, a tak si šikovne zlepšujú hospodársky výsledok. Nechcú byť ani ziskoví, tvrdia zlé jazyky, lebo sa im to neoplatí.

Podobné názory má aj Ing. Juraj Mačaj z Kráľovej pri Senci.

„Keď som začal ťsedliačiťŤ, chcel som si

vziať do nájmu

časť družstva (môj dedo tam mal voľakedy značné podiely) a mali mi ju dať. Nešlo to však, lebo predstava o ťtriednom nepriateľoviŤ bola hlboko zakorenená. Bol som ústretový, prijal by som aj splátky alebo vzal do nájmu viac pôdy, jednu časť družstva, napríklad starú sušičku a pozberovú linku, ale nevyšlo to. Nepustíme súkromníka do našich dvorov. Aj tak to nakoniec prenajali nejakej firme na výrobu kvádrov. Vzťahy zostali aj po dlhých rokoch veľmi podobné. Ako by sme súťažili nie o to, kto bude lepší, ale o to, kto koho ťugniaviŤ k smrti.

Sú aj dobré družstvá, ktoré tento spôsob boja nemusia používať, lebo sú dobrí, jednoducho majú výsledky, napríklad Abrahám, Vinica, Šenkvice. To sú špičkové družstvá, ktoré sa nemusia uchyľovať k takým metódam. Tí horší berú dotácie a na každom kroku rozprávajú, ako by to bez dotácií nešlo, a vraj hospodársky výsledok je vtedy lepší, keď je horší. Podľa môjho názoru dotácie sú aj na to, aby sme mohli lacnejšie predávať a nie na to, aby sme si ich

celé ťzjedliŤ.

Sú aj na to, aby sme si kúpili novú techniku, a aby výsledky išli hore. Všetci poľnohospodári bez rozdielu sa sťažujú na nízke realizačné ceny. Čo by farmári a samostatne hospodáriaci roľníci okrem dobrých realizačných cien potrebovali?

Pozrite sa, u nás sa musí rozvinúť trh s pôdou a tvrdá konkurencia. Tá konkurencia aj u nás voľakedy bola. Keď som bol v Kanade v Ontáriu, dozvedel som sa, že 15 percent farmárov ročne skrachuje. Aj som sa pýtal, tak prečo nemáte 400-hektárové alebo 1000-hektárové pozemky? Ontário je intenzívna oblasť a platby za pôdu sú dosť veľké. Ja platím na Slovensku napríklad 1500 Sk ročne za hektár pôdy. Túto sumu dávam všetkým majiteľom pôdy, družstvo iba ťz trucuŤ vtedy, keď majiteľ pôdy pohrozí, že prejde k inému nájomcovi, ktorý zaplatí viac. Štát a jeho predĺžené ruky má u nás veľa pôdy a vôbec neviem načo. Teraz, keď sme boli v Holandsku, sme videli, že

štát predáva

pôdu. Chcem sa rozširovať, ale prístup k ďalšej pôde nemám. Všade uprednostňujú družstvá, hoci často sú ťna rozpadnutieŤ, ale chcú ďalšiu pôdu. Vieme prečo. Neďaleko v Réci sa rozpadlo družstvo. Kto kúpi hospodársky dvor, ten má aj pôdu. Pýtam sa, kto dnes kúpi hospodársky dvor?

Zbohatlíci nekúpia, lebo ten nevynáša okamžite. Napríklad v obci Réca stojí jeden hospodársky dvor 11 mil. Sk. Je tam síce aj veľa starších, ale hospodárskych budov, hodili by sa mi, lebo by som chcel mať aj živočíšnu výrobu. Teoreticky v rámci reštitúcií som mohol dostať všeličo, ale pre spomínanú zlú atmosféru už len cestou súdu. No dajte voľačo na súd, keď sa za pol roka nič nepohne. Musel som teda ísť iným smerom. Osemnásť rokov som robil agronóma. Mal som výhodu v tom, že som poznal celý odbyt a poznal som aj odbytištia. Keď sa pri niektorých plodinách začali objavovať problémy s odbytom, musel som sa preorientovať a začal som pestovať také plodiny, s ktorými boli menšie ťažkosti pri predaji. V začiatkoch som aj ja urobil mnoho chýb pri odbyte. Našťastie, manželka je zásadová, tak som celú ekonomiku a odbyt nechal na ňu. Oplatilo sa.

Čo budúcnosť?

Rozmýšľal som o tom. Mám 500 hektárov a potreboval by som tak tisíc. Vyplýva to aj z vývoja, aký som videl na Západe, ale aj z mojej podnikateľskej filozofie. Chcem zvyšovať výmeru, ale nielen chcem, aj ťmusímŤ. Zemiaky momentálne dobre vynášajú. Neznamená to však, že by som sa chcel stať ťveľkým zemiakaromŤ. Uvedomujem si, že napríklad v porovnaní s Holandskom nemáme také dobré podmienky na pestovanie zemiakov ako oni. V pestovaní zemiakov sa môžeme porovnávať s Nemcami a Rakúšanmi. Tam, kde padne 800 milimetrov zrážok z neba, aj výnosy musia byť väčšie. A zemiaky potrebujú vyrovnanejšie počasie, ako je u nás. Skôr rozmýšľam o tom, že by som sa znova pustil do obilninárstva a cukrovej repy. Jej sa v našej oblasti darí.

Keby som sa chcel opýtať na Vaše podnikateľské plány na dva roky dopredu. Na východnom Slovensku je množstvo nevyužívanej pôdy a tu na západnom Slovensku by nebola? Keby som chcel robiť živočíšnu výrobu, musel by som mať 20 - 22 mil. Sk, ktoré môžem okamžite minúť. Keďže ich nemám, môžem pestovať na pôde iba intenzívne plodiny

repu a zemiaky

a aby som dodržal osevný postup, musím hospodáriť dva roky na iných pôdach. Ochranu proti burinám a škodcom musím robiť aj na ťcudzíchŤ pôdach, lebo chcem intenzívne hospodáriť a jedným očkom musím pozerať aj na moje pôdy, aby, keď tam prídem, boli čisté. Na ťcudzíchŤ pôdach musím poopravovať to, čo iní nezvládli. V roku 2000 som po prvý raz dosiahol výmeru 500 hektárov, ale na budúci rok plánujem 300 hektárov zemiakov. Aby som dodržal trojročný osevný postup, musím mať 900 hektárov pôdy, aby som bol v tej istej rovine. Ak by aj zemiaky prestali byť také dobré ťtrhovéŤ (veď keď mi dajú 1600 Sk dotácií, tak mi zaplatili vlastne jednu tretinu nákladov), tak o čom tu rozmýšľať? Ak zemiaky prestanú ťvynášaťŤ, dám sa znova na obilniny.“

Na záver mi nedalo, aby som sa neopýtal na veľmi aktuálnu tému. Pestuje svoje plodiny v rôznych chotároch, a treba ich aj strážiť. Ako to rieši, čo to stojí a čo vôbec taký farmár môže v našich chotároch robiť proti zlodejom? Vysvitlo, že si musí najímať ľudí, organizácie na stráženie. Matematika podľa Juraja Mačaja je jednoduchá. Stráženie stojí

za rok milión

korún, ale aj tak vám zlodeji ukradnú za dvestotisíc. Keby ste si to nestrážili (celá rodina, hájnici so psami, polícia, a tak), ukradli by vám za milión. Celú situáciu môže zmeniť tzv. farmársky zákon. Vstup na cudzie územie, na cudzí pozemok by aj bez dokázanej krádeže mal byť postihnuteľný. No pomôžu aj jednoduché taktické ťahy pri výsadbe. Napríklad nechať napospas radšej menejcenné plodiny.

Stranu pripravil Ivan Klačanský