Daň z príjmov, odvody, diéty

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Manžel išiel do starobného dôchodku dňa 3. 1. 2000. V zamestnaní naďalej pracoval do 31. 7. 2000. Má nárok v roku 2000 na nezdaniteľnú časť základu dane mesačne 3230 Sk, keď podpísal vyhlásenie k zdaneniu príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti? Od 1. 8. 2000 nastúpil do iného zamestnania na dohodu pracovnej činnosti s príjmom vyšším ako 4000 Sk. Podpísal predmetné vyhlásenie. Má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane mesačne 3230 Sk?

Váš manžel má ešte tento rok nárok na celú (nezníženú) základnú nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov fyzických osôb, t. j. za rok 2000 vo výške 38 760 Sk, resp. mesačne vo výške 3230 Sk. Uvedené vyplýva z § 12 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Dôvodom je skutočnosť, že na začiatku zdaňovacieho obdobia (t. j. k 1. januáru 2000) nebol poberateľom starobného dôchodku. Začal ho poberať neskôr. Predpokladám, že mu nebol priznaný spätne k 1. 1. Od roku 2001 však tento nárok stráca. Uvedené platí i v prípade príjmu plynúceho na základe dohody o pracovnej činnosti (bez ohľadu na výšku príjmu, t.j. do i nad 4000 Sk mesačne), za podmienky, ktorú uvádzate, t. j. ak je u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, ktorým sa tento nárok uplatňuje.

Zamestnanec mal u nás uzatvorenú dohodu o vykonaní práce na tri mesiace. Na každý mesiac bola dohodnutá odmena vo výške 2000 Sk. Odmenu vyplatíme až po vykonaní práce, t. j po troch mesiacoch naraz, vo výške 6000 Sk. Môžeme mu ju zdaniť 10-percentnou daňou?

Nie, to nie je možné. Uvedený príjem musíte zdaniť preddavkom na daň

(12 %, t. j. 720 Sk). Zdanenie 10-percentnou osobitnou sadzbou dane by bolo v rozpore s § 41 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že pri tzv. rozložení príjmu (ak je príjem vyplatený naraz za viac mesiacov) sa aplikuje tzv. preddavok na daň. Bolo by porušené i ustanovenie § 6 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého je možné aplikovať 10-percentná daň v prípade, ak úhrnná výška príjmu plynúceho zamestnancovi od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 4000 Sk. V tomto prípade je táto hranica príjmu prekročená.

Keď sme vyplatili príjem zamestnancovi, ktorý sa týkal roku 1998 dňa 27. januára 1999, do ktorého roka patrí?

Príjem zo závislej činnosti za rok 1999, vyplatený zamestnancovi po 25. januári 2000 sa považuje za príjem zdaňovacieho obdobia roku 2000. T. j. zamestnancovi tento príjem zahrniete do čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti roku 2000.

Až od tohto roku je táto lehota predĺžená. V súčasnosti platí, že príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce v tomto období (pozri § 5 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z.). T. j. príjem zo závislej činnosti, ktorý sa bude týkať roku 2000, a ktorý bude vyplatený zamestnancovi po 31. januári 2001, resp. od 1. februára 2001, sa započíta do jeho príjmov roku 2001. Príjem vyplatený do konca januára 2001 sa však zahrnie ešte do príjmov roku 2000.

Zamestnávame dôchodcu na dohodu o pracovnej činnosti. Máme nejaké povinnosti, čo sa týka povinných odvodov, okrem dane z príjmov zo závislej činnosti?

Ak ide o poberateľa starobného dôchodku, ktorý má príjem na základe dohody o pracovnej činnosti, povinnosť, čo sa týka tzv. povinného poistného z jeho príjmu, nie je žiadna. Od 1. augusta 2000 však platí, že i z tohto pracovnoprávneho vzťahu sa musia platiť príspevky na poistenie v nezamestnanosti. I keď dôchodca tento príspevok neplatí, zamestnávateľ je povinný platiť príspevky (3 %) z vymeriavacích základov všetkých zamestnancov, t. j. vrátane zamestnancov, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku (§ 65 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 245/2000 Z. z.). Pripomíname, že zamestnávateľ nie je povinný odvádzať príspevok za zamestnancov na dohodnutom verejnoprospešnom pracovnom mieste pre dlhodobo nezamestnaného (§91a/ cit. zákona).

Je pravdou, že od 1. 8. 2000 sa zmenilo ustanovenie zákona, ktoré od 1. 1. 2000 neumožňovalo podnikateľovi uplatňovať v daňových nákladoch aj cestovnú náhradu pri použití motorového vozidla nezahrnutého v majetku, t. j. mohol uplatňovať iba spotrebu PHM podľa technického preukazu? Je znova možné uplatňovať vo výdavkoch aj cestovnú náhradu (sadzbu za km)?

Predpokladáme, že máte na mysli ustanovenie § 24 ods. 2 písm. v) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, podľa ktorého stále nie je možné za vami uvedených podmienok uplatniť v daňových výdavkoch (nákladoch) sadzbu základnej náhrady ako cestovný výdavok. Musíme vás sklamať, ale nie je nám známe, že by k 1. 8. 2000 bolo toto ustanovenie zákona zmenené. Cit. zákon bol síce novelizovaný, ale s účinnosťou od 1. 1. 2001 (tzv. Prokopovičova novela). O zmenách vás budeme včas infomovať

Pri dohode o pracovnej činnosti, ak je písomne dohodnuté vyplácanie diét a cestovných náhrad pri použití vozidla zamestnanca, je možné toto plnenie zahŕňať do výdavkov - nákladov ovplyvňujúcich základ dane podnikateľa?

Áno, je to v súlade s § 24 ods. 2 písm. j) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Ide o cestovné náhrady zamestnanca v súvislosti s pracovnými cestami.

Dagmar Piršelová