Dlhopisy trochu ináč

Dlhopisy Fondu národného majetku (FNM) SR a ich vyplatenie v priebehu budúceho roka, zdá sa, sa dostalo z racionálnej roviny viac do roviny politiky. Napokon, ani to neprekvapuje. Veď sa iba potvrdilo to, o čom pri zámere emitovať dlhopisy FNM SR už aj vrabce čvirikali na streche - a to, že sú časovanou bombou pripravenou pre vládu, ktorá bude v čase ich splatnosti pri moci. A to bez ohľadu na to, ktorá z politických strán či koalícií je pri moci. Netreba vari pripomínať, že záväzok vyplývajúci z ich emisie prinesie - a už aj prináša - iba problémy. Nie je to iba nedostatok prostriedkov na ich vyplatenie. Nech už sa získajú akokoľvek a kdekoľvek, treba rátať s tým, že približne 30 mld. Sk pôjde do spotreby, čo popri iných problémoch iba zvýši tlak na infláciu. To však nie je jediné. Tieto prostriedky, ktoré - aspoň podľa súčasných zámerov budú z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu - sa „prejedia“, a teda nepôjdu tam, kde by mohli priniesť najväčší úžitok. Škoda je o to väčšia, že domáca ekonomika neoplýva prebytkom prostriedkov na jej reštrukturalizáciu a rozvoj.

Vzhľadom na nie práve radostnú situáciu ekonomiky SR by bolo optimálne dlhopisy FNM SR nevyplatiť. Je síce pravda, že vzhľadom na sociálnu situáciu mnohých slovenských rodín je toto konštatovanie priam rúhaním, avšak rozumná investícia vyplatených prostriedkov, by aj pre ne priniesla viac než jednorazový prísun finančných prostriedkov. Je celkom pochopiteľné, že súčasná vládna koalícia, zmietaná radom vážnych rozporov a problémov, nenašla odvahu ani nahlas pomyslieť na takúto alternatívu. Napokon, vo voľbách pri vhodnej demagógii opozície by jej túto odvahu voliči zrátali. Odhliadnuc od toho, že jej aj „vďaka“ nešikovnosti budú mať čo zrátať aj tak. Napriek tomu zostáva otvorenou a nezodpovedanou otázkou, či treba plniť sľuby, ktoré tejto ekonomike, a teda občanom, podstatne viac uškodia, ako z krátkodobého hľadiska nezanedbateľnému počtu pomôžu.

Anton Legéň