Rôzna kvalita záujmov

Spokojnosť po Schüsselovej návšteve

Obidve strany môžu byť spokojné s výsledkami utorkovej bleskovej návštevy rakúskeho kancelára Wolfganga Schüssela v Bratislave. Šéf rakúskeho kabinetu ocenil srdečné prijatie, ktoré bez ohľadu na len nedávno zrušené sankcie európskej štrnástky voči Viedni malo všetky atribúty vysokého protokolu vrátane vojenských pôct, ako to zdôrazňujú viedenské noviny. Rakúska vládna koalícia bezpochyby oceňuje zdržanlivý postoj slovenskej vlády počas sankcií, ku ktorým sa Bratislava tak ako Budapešť na rozdiel od Prahy nepripojila. Slovenskej vládnej koalícii zasa konvenuje práve teraz pred referendom každá vysoká zahraničná návšteva, ktorá príde a zdôrazní veľký medzinárodný kredit SR.

Lepšie s Bratislavou

Tejto paradigme zodpovedá aj vyhlásenie rakúskeho kancelára, že s Bratislavou sa mu rokuje lepšie ako s Prahou, lebo vraj „vláda v Prahe posledných osem mesiacov blokovala dialóg s Rakúskom“. Dialóg o jadrovej energetike. Česi zasa tvrdia, že Viedeň mala len jednosmerný záujem – záujem o likvidáciu Temelína.

V predmetnej otázke možno však s kancelárom súhlasiť. Slovenská vláda je rozhodne ústretovejšia a ústupčivejšia k rakúskym požiadavkám ako vláda Miloša Zemana. Sľúbili sme, že sa zbavíme dvoch bohunických blokov o šesť či osem rokov. Rozostavané bloky 3 a 4 v Mochovciach ponechá Dzurindova vláda bez štátnych investícií a úverových záruk, čo je ich koniec. Schüssel vyjadril spokojnosť a ako protihodnotu dal inovovaný sľub, že Viedeň bude naším advokátom pri vstupnom procese do Európskej únie. Slovenská strana sa ešte nepriamo ospravedlnila za pocit, ktorý mohol vzniknúť ako čiastková podpora protihaiderovských sankcií EÚ. Treba to podľa našej diplomacie chápať, ako prostriedok na vnútorné použitie, ako signál či výstrahu pred niektorými stranami na Slovensku. Komentátori to hravo dešifrovali: Mečiar rovná sa Haider.

Popoluška ekonomika

Ani rakúsky kancelár však pri poklopkaní na plece svojmu slovenskému partnerovi neprekročil hranicu, ktorá delí politickú, právnu, fiskálnu a monetárnu pripravenosť Slovenska na vstup do únie od pripravenosti ekonomickej. Je evidentné, že programovaný vstup v roku 2004 nemôže zastihnúť Slovenskú republiku ani v relatívne optimistickej fáze rozvoja ekonomiky. Keď Schüssel hovoril o našich pokrokoch v aproximácii, rád obišiel našu ekonomickú slabosť a aktuálnu stagnáciu, drvivú nezamestnanosť. Musel by povedať, že sa to nedá porovnať so situáciou Rakúska v čase jeho začlenenia do EÚ. Avšak ani so situáciou v Českej republike, kde sa v auguste zvýšila priemyselná výroba medziročne o 11 %, stavebníctvo o 8,2 %, produktivita práce v priemysle o 12,6 %, v stavebníctve o vyše 8 %. Podobné výkony napokon rozhodnú o postavení budúcich nových členov EÚ a schopnosti využiť jej priestor.

Investícia

V rovnakom čase, keď v Bratislave rokoval rakúsky kancelár, prednášal tam aj šéf českej snemovne Václav Klaus. Vyslovil názor, že pri rozširovaní EÚ nebudú rozhodovať idey, ale záujmy. Je to investícia a platí pre ňu to isté, čo pre ostatné investície. Rakúsky kancelár Schüssel túto premisu jednoznačne konkretizoval, keď premiérovi Dzurindovi povedal, že rakúske banky majú úprimný záujem zúčastniť sa najmä na privatizácii slovenských peňažných ústavov.

Jaroslav Brabec