Pod hrozbou totálnej vojny

Blízky východ nevie alebo nechce držať v rukách mier?

Organizátori „mierových“ stretnutí vojnou naladených partnerov prázdneho dialógu sú na konci so silami, ale stále dúfajú. Násilie, ktoré sa vymklo z rúk, ničí všetko židovské a arabské tak, ako sa striedajú izraelské a palestínske protesty v Izraeli a na okupovaných územiach. Osemdesiat mŕtvych a niekoľko stoviek zranených je len čiastočný výsledok. „Do zeme padlo otrávené semeno a nebude ľahké ho vykoreniť, či zabudnúť naň,“ tvrdí západná tlač s poznámkou, že deväť rokov komplikovaných rokovaní pochovalo už aj tak pomaly zaprášené Oslo. Tzv. mierový proces je skutočne posledné mesiace nedokonavý. Vlastne od čias campdavidského stretnutia, ktoré prisúdilo vinu za neúspech Arafatovi. Palestínsky prezident v mnohých veciach skutočne neustúpil. Najmä však nie v otázkach, ktoré boli bytostne dôležité pre palestínsky národ - otázka Jeruzalema bola prvoradá. Je možné, že by bola jediná, ak by s ňou jeho izraelský partner Ehud Barak bol súhlasil. V danom prípade by pravdepodobne Arafat ustúpil od otázky úplného uvoľnenia Západného brehu, návratu všetkých palestínskych utečencov, ba aj otázok bezpečnosti. Pre Baraka je však Jeruzalem nedeliteľný. Ako Chrámová hora Ariela Šarona, ktorý patrične ozbrojený so súhlasom premiéra takisto deklaroval nedeliteľnosť pre moslimov posvätnej mešity. Je preto zrejmá otázka pozorovateľov smerom k Šaronovi, ktorého si (z vďačnosti?) povolal do vlády Barak, že „by nám Šaron možno chcel vysvetliť, čím ťzjednocujúceŤ rozhorčenie v arabskom svete posilňuje pozíciu Izraela“?

Áno, Arafatovi stúpol politický kredit prinajmenšom v očiach miestneho obyvateľstva, pretože zo životne dôležitých otázok, ako je mať hlavné mesto pre budúcu Palestínu, neustúpil. Vzrástol mu aj po začatí krvavého násilia, ktoré predviedli izraelské bezpečnostné zložky v deň výstupu Šarona na Chrámovú horu. Možno mu za vinu klásť aj to, že po izraelskej provokácii nezastavil menšie demonštrácie, ktoré však dnes prerástli do násilných potýčok so židovskými osadníkmi. Ale to je tak všetko.

Z tohto hľadiska šéf OSN Kofi Annan možno chce míňať svoju energiu na presvedčenie oboch aktérov o dôležitosti prešetrenia udalostí z uplynulých týždňov, ale na to nemusel cestovať z New Yorku. Veď priamo tam BR OSN rozhodla o znení rezolúcie, o vine Tel Avivu a o požiadavke, aby Barak súhlasil s prešetrením udalosti, ktoré niekoľkokrát odmietol.

A tu niekde treba vytiahnuť aj otázku, kto vlastne necháva povaľovať sa mier v kaluži krvi a radšej skáče po žeravej pahrebe? Palestínčania rokovať pripravení sú, veď im ide o čo najskoršie vyhlásenie štátnosti, ktoré sa jednostranne neodvážia urobiť. Na izraelskej strane bolo po odložení tohto aktu z 13. septembra povedané, že sa rokovať o tom bude, ale nie za podmienok násilia. Ktoré prišlo. Protiizraelsky naladené skupiny dokonca mobilizujú svoje sily. Hizballáh oznámil, že výmena väzňov s pomocou prijateľných sprostredkovateľov je jedinou cestou na prepustenie troch od víkendu zadržiavaných izraelských vojakov.

Arafat podľa izraelských zdrojov nariadil príslušníkom svojich ozbrojených síl, aby „značne“ zmiernili útoky proti izraelským vojakom na okupovaných územiach. Izraelské jednotky medzitým v oblasti Predjordánska zastrelili 17-ročného Palestínčana, čím skončili krátke obdobie bez násilia.

Bude summit?

Táto otázka najviac trápi všetkých zainteresovaných diplomatov, resp. sponzorov mierového procesu. Americký prezident Bill Clinton váha, či odcestuje na Blízky východ, hoci Barak naznačil, že je pripravený zúčastniť sa na vrcholnej schôdzke za predpokladu, že povedie k zastaveniu násilia. Aj keď ešte nebolo prijaté žiadne záväzné rozhodnutie, je pravdepodobné, že vrcholná schôdzka o Blízkom východe sa uskutoční dnes. Ak Clinton pricestuje, mal by separátne rokovať s predsedom izraelskej vlády a Arafatom o spôsoboch, ako zastaviť vlnu násilností v Izraeli a na palestínskych samosprávnych územiach a o možnostiach ako obnoviť mierový proces.

Egypt zasahuje

Egyptský prezident Husní Mubarak včera v úsilí prispieť k zmierneniu napätia medzi Izraelom a Palestínčanmi rokoval s vysokým predstaviteľom EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javierom Solanom. „Nemáme príliš veľa času, a preto by sme chceli rozumne využiť čas,“ povedal Solana po rozhovore s Mubarakom. Na rokovaní medzi Solanom a Mubarakom sa zúčastnil aj vyslanec EÚ pre Blízky východ Miguel Angel Moratinos a egyptský minister zahraničných vecí Amr Músá. Egypt však neusporiada štvorstranný blízkovýchodný summit s účasťou Izraela, Palestínčanov a Spojených štátov, kým nebudú prijaté isté kroky na zmiernenie napätia na Blízkom východe.

Úspech je, ak...

„Stanovisko Egypta v tejto otázke je, že pred uskutočnením štvorstranného summitu musíme vytvoriť atmosféru garantujúcu jeho úspešnosť. Takúto atmosféru nie je možné dosiahnuť bez prijatia istých krokov,“ povedal egyptský minister informácií Safvat aš-Šaríf.

„Po prvé, odsun izraelských vojakov z palestínskych území. Po druhé, zastavenie a stiahnutie (izraelských) vyhrážok adresovaných Palestínskej samospráve (PA) alebo ktorejkoľvek arabskej krajine,“ vyhlásil aš-Šaríf. Izrael musí ďalej podľa aš-Šarífa zabezpečiť, že nedôjde k žiadnej ďalšej provokatívnej návšteve izraelského predstaviteľa na Chrámovej hore. .

(sb/TASR)