Stavbárov by brali aj v Írsku

Menej zamestnancov znamená vyššiu produktivitu práce

Napriek tomu, že za roky 1999 a 2000 sa postupne napĺňajú ciele budovania diaľničnej siete podľa variantu schváleným vládou SR, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) nie je spokojný. Nespokojnosť vyviera najmä z pretrvávania problémov plného využitia stavebných kapacít a jednotlivých technológií. Podľa prezidenta ZSPS Ing. Františka Slávika budovanie diaľničnej siete v značnej miere negatívne ovplyvňujú aj „nadmerné požiadavky na ochranu životného prostredia“. V krajinách V4 sa podiel stavebnej výroby na hrubom domácom produkte pohybuje medzi 8 až 10 %, pričom u nás je to v tomto roku pod 5 %. Tento rozdiel predstavuje asi 24 mld. Sk, čo je práca pre 50-tisíc ľudí. V období rokov 1999 až 2002 sa plánuje na Slovensku prestavať pri rozvoji diaľničnej siete asi 32,7 mld. Sk. Po vyjasňovaní si niektorých otázok, a to aj na úrovni vlády, predstavitelia ZSPS včera pomerne prekvapujúco uviedli, že financovanie budovania diaľnic je „relatívne dobré“, pričom v tomto roku sa zvýšila pôvodná suma o 1 mld. Sk. Z nej 360 mil. Sk je pre úsek Ladce - Sverepec a 640 mil. Sk na naliehavé opravy ciest. „V rokoch 2001 až 2003 sa uvažuje so začatím stavieb, ktoré si vyžiadajú asi 500 mil. Sk. S touto sumou naše podniky nemôžu súhlasiť,“ povedal pre Hospodársky denník riaditeľ zahraničných vzťahov ZSPS Ing. Karol Kaldarár. „Žiadame, aby otváranie jednotlivých úsekov ciest bolo koncipované oveľa širšie.“ V súvislosti so zahraničnými vzťahmi a možnosťou exportu našich stavebných prác uviedol, že niektoré štáty, napríklad Írsko, radšej prijme slovenské stavebné firmy, ako napríklad nemecké, ktoré využívajú aj pracovnú silu z Ukrajiny. Niekedy to vyzerá aj tak, že našim firmám nedovoľujú stavať v zahraničí, ale stavbári zo západnej Európy by k nám radi prišli. Situáciu v našich rozhodujúcich stavebných organizáciách neoznačil za zlú, hoci firmy podstatne zredukovali počet svojich pracovníkov. V posledných rokoch sa im však podarilo získať novú techniku a po personálnej recesii sa niektoré firmy aj rozširujú. „Pokles pracovníkov nevidím tragicky. Zvyšuje sa produktivita práce a technická vybavenosť je na úrovni. Nemuseli by sme sa hanbiť, keby napríklad Doprastav išiel pracovať aj do Nemecka,“ povedal K. Kaldarár.

Vladimír Turanský