Zápas o holý život

Komentuje Andrej Pokojný

Vážnym problémom slovenského agrokomplexu je až vyše 70-percentná opotrebovanosť techniky v rastlinnej a len o niečo nižšia v živočíšnej výrobe. Poľnohospodári však nemajú prostriedky na nákup novej techniky vrátane obilných kombajnov, sejačiek a pod. Podľa toho v akom sú stave a ako sa im darí nahrádzať stroje novou technikou, tak o dva - tri roky sa môže stať, že nebude čím zobrať úrodu, ak bude vôbec čím ju založiť. Neustále sa roztvárajúce cenové nožnice, nedostatočná podpora zo strany štátu a zdeformovaná cenová úroveň poľnohospodárskych výrobkov spôsobuje ustavičnú stratovosť prvovýroby. Hoci vo vyspelom zahraničí sa konkurenčný boj vyhráva predovšetkým vhodným objemom a štruktúrovaním investícií, v našom agrosektore, zápasiacom o holé prežitie, je to naopak. Často sa uplatňuje opačne, keď zvyčajne menej problémov má ten poľnohospodár, ktorý zabezpečuje predovšetkým financovanie bežnej prevádzky, ako ten, čo investoval do techniky a technológií, na ktoré si musel prostriedky požičať. Máme síce aj subjekty, ktoré kryjú investičné aktivity výhradne z vlastných zdrojov, lenže pre celé odvetvie to pri súčasnej vysokej opotrebovanosti materiálno-technickej základne nemôže byť východisko. Objem bankových úverov do poľnohospodárstva však v posledných obdobiach nebezpečne klesá, čo spolu s obmedzenými možnosťami podpory v rámci dotačnej politiky a zo strany štátnych fondov vedie k prehlbovaniu priepasti medzi nami a vyspelým zahraničím. Poľnohospodári sú preto presvedčení, že je potrebné čím skôr uviesť do života osobitný systém financovania agropotravinárskeho komplexu, ktorý by aspoň čiastočne pomohol eliminovať všetky negatívne vplyvy.