Dôsledky nerovnováhy

Komentuje E. Bujačková

Keď sa pred niekoľkými rokmi skončila obchodná bilancia po prvý raz schodkom a niektorí ekonómi placho poukazovali na súvislosť tohto javu so stavom mizérie v slovenskom priemysle, jednak nikomu nepotrebnými dovozmi, ocitali sa v pozícii malých okrikovaných detí. Niekoľko rokov vládla viera v hypotézu, že rast dovozu vytvára predpoklady na rast vývozu. Dnes si pomaly už aj vrabce na streche čvirikajú na tému, že podstatnú časť dovozu stále tvorí nezmyselná spotreba nezmyselných statkov. Začínajúc všakovakými tyčinkami a končiac piatym luxusným automobilom zahraničnej proveniencie pre miniatúrnu spoločnosť s ručením obmedzeným a jej troch zamestnancov. Nezabúdajme, že v druhom prípade rovnaké daňové zákony, ktoré prispievajú k vonkajšej rovnováhe, súčasne stimulujú ekonomický rast. Ibaže, žiaľ, väčšinou rast zahraničných ekonomík, nie ekonomiky slovenskej.

Nastal čas precitnutia, zdesenia, hľadania riešení. Centrálna banka nabáda zastaviť rast miezd, pristúpiť k rozpočtovej striedmosti, premiér k solidarite medzi slovenskými firmami, ekonómi vyznávajú oboje. Všetci spoločne sa potom zhodnú, že treba viac šetriť a menej utrácať, lebo slovenská ekonomika zúfalo potrebuje investície. Hoci to nikto nepovedal a zrejme ani nahlas nepovie, pripravované ďalšie zvýšenie nájomného i cien energie je vo svojej podstate krokom k náprave vonkajšej nerovnováhy. Rovnako by mala pôsobiť nová koncepcia bytovej výstavby, ako aj nová koncepcia dôchodkov, ktorá prinúti šetriť na starobu. Zvýši sa miera nedobrovoľných úspor občanov, a tie budú môcť byť použité na investície. Má to však maličký háčik. Aby sa usporené peniaze radových občanov nekončili nezmyselnými dovozmi pre podniky, musí sa čosi zmeniť v legislatíve a jej dodržiavaní, ako aj v správe a riadení podnikov. Na to však makroekonomika je už krátka.