„Cool face“ sa už nenosí

Vzplanutím okamžitého hnevu sa telo zbavuje stresu. Keď si riadne poplačete, to akoby ste z organizmu vyplachovali jedovaté látky. No a pri srdečnom úprimnom smiechu získava sily celý váš imunitný systém. Tieto dôležité súvislosti sa v našom seriáli stali dnešnou hlavnou témou: EMÓCIE.

Pred niekoľkými rokmi jedna zo slovenských obuvníckych fabrík vážne koketovala s japonským obuvníckym výrobcom. Cesty manažérov križovali Európu i Áziu; oni sem, naši tam a už sa mala slávnostne podpísať zmluva o spoločnom podniku. Napokon z veci zišlo, vraj to nebolo pre našu stranu výhodné. Ja mám však pocit, že háčik visel inde. Keď slovenskí manažéri videli japonskú firemnú „odreagovávareň“ a predstavili si jej realizáciu doma, radšej sa poobzerali po inom konzervatívnejšom partnerovi.

V ľudnatom Japonsku si veľmi dobre uvedomujú, akú hrozbu by predstavovali nahromadené emócie. Preto vraj každá firma vydeľuje jednu z miestností, vytapacíruje ju, zaobstará do nej zápasnícke náradie, po stenách rozvešia zarámované fotografie predstaviteľov firmy. Ktorýkoľvek zamestnanec môže vojsť, do vôle sa vykričať, búchať päsťou do stien i do spomínaných fotografií, a potom sa vrátiť k práci - upokojený, odreagovaný. Keby to bolo u nás, určite by sa pred takouto miestnosťou tvorili rady, ale predovšetkým by to nevedela zniesť urazená samoľúbosť slovenských podnikateľov. Už len tá predstava, že ktosi položil dlaň na ich posvätnú tvár... A práve oni by takúto miestnosť najviac potrebovali. Veď emócie slovenskými podnikateľmi priam trieskajú; v súčasnej chaotickej situácii, jánošíkovskej ekonomike i legislatíve (od buka do buka), keď je každý poctivý podnikateľský úmysel vydaný napospas tým nepoctivým, potrebujú naši manažéri veľa kričať, veľa plakať a veľmi veľa sa smiať.

Už si ani sám nerozumiem...

„Udusením týchto emócií klamú vlastné telo. Stanovili

mu neprirodzené pravidlá zvonka; aby sa tvárilo, že je všetko v najlepšom poriadku. Že zvláda akúkoľvek záťaž, že je odolné a fit. Tak strácajú kontakt s vlastným telom, nerozumia mu, neberú vážne jeho signály a ani mu napokon nevedia pomôcť. A to je pridrahá daň za to, že niekto prijal masku úspešného a vyrovnaného manažéra,“ lektorka Irena Kašičková sa stotožňuje s názormi neurológov, biochemikov, psychobiológov a imunológov z najnovšieho výskumného odboru Medicína a emócie. Bolesti hlavy, vredy, nervové choroby či vyrážky sú práve tou cenou, ktorú platia mnohí manažéri len za to, že nikdy neplačú a nikdy sa navonok nerozčuľujú.

Americký biochemik William Frey, riaditeľ laboratória psychiatrického výskumu v St. Paul-Remsey, zistil v slzách prítomnosť proteínov, ktoré potvrdzujú vyplavovanie toxínov z tela. Ale to len vtedy, ak človek reaguje plačom na vnútorné napätie. Slzy pri krájaní cibule, strúhaní chrenu alebo pod vplyvom prievanu sú redšie a kyslejšie, pretože slúžia len na prevlhčenie oka.

Do východnej Európy prichádza akákoľvek móda či teória oneskorene. Je to pochopiteľné, veď toľko toho treba dohnať... A tak sa k nám - päť minút po dvanástej - dostal aj štýl „cool face“. Skrátka, manažér v dokonalom obleku s dokonalým štíhlym telom, v každej situácii zachovávajúci rozvahu, voči partnerom tolerantný, voči podriadeným rezervovaný. Jeho tvár a gestá musia vyžarovať, aký je úspešný, vie si správne zadeliť čas, všetko stíha a zvláda. Len v najtajnejšom kútiku duše ukrýva svoje prehry, že ho niečo bolí, že sa niečoho bojí, že zlyhal ako otec, že ho rozčuľujú spoločníci a že manželka sa poobzerala po citlivejších a spoľahlivejších susedoch.

Som výkonný, schopný a úžasný Práve takýto „cool face“ sa už vo svete nenosí. Na školeniach a seminároch sa tam manažéri prácne učia otvoriť emóciám bránu dokorán. „Byť sám sebou, byť pravdivý a autentický, to je najlepšia dlhodobá protistresová technika. Len vtedy človek vlastne žije. Chápe, čo sa s ním deje a vie prijať aj potrebné opatrenia. Pomáha tak svojej psychike i telu,“ hovorí Irena Kašičková a radí, aby sa slovenskí podnikatelia nedali zviesť falošnou svetáckou pretvárkou prekonaného štýlu „cool face“. Predsedníčka Psychogenetickej asociácie Giovanna Kiferleová dodáva:

„Emócie sú v podstate strážcami a ich úlohou je hlásiť nám, že nie je uspokojená nejaká dôležitá potreba. Ignorovať emócie je ako nevšímať si kontrolky, že dochádza benzín. Upozorňujú nás, že treba obnoviť stratenú psychickú alebo biochemickú rovnováhu.“ Výskumníci z oblasti emócií si všímajú predovšetkým ten najohrozenejší typ - je to introvert, nedôverčivý a vo svojich prejavoch veľmi zdržanlivý, neschopný prejavovať emócie, aj keby sa o nich veľa naučil. Podľa kalifornskej psychologičky Lydie Temoshokovej ohrozuje sám seba rakovinou. Ak totiž cíti zlosť, nedá ju najavo, ale obráti ju proti sebe, prípadne podľahne depresii. Depresia zase oslabuje imunitný systém, čím sa zvyšuje riziko nádorov.

Teória o citoch a pocitoch však upozorňuje, že s nimi treba narábať ako so vzácnym liekom. Prudké uvoľňovanie emócií totiž prináša iné nebezpečenstvo - náhly chemický výboj v mozgu, zrýchlenie srdcového tepu, závraty, úzkosť.

Opäť prichádza k narušeniu rovnováhy organizmu a človek sa stáva zajatcom emotívnej toxikománie.

Zasmejem sa (keď sa to nosí)

Smiechu si však podnikateľ môže dopriať toľko, koľko sa mu zažiada. Prípadne ešte viac. Táto podivuhodná emócia znižuje krvný tlak, okysličuje krv, uvoľňuje svaly a zvyšuje produktivitu. Svojimi testami to potvrdil aj zakladateľ Asociácie pre výskum náuky o radosti (Associationfor Research of Enjoyment - ARISE združuje vyše sto vedcov z celého sveta) psychofarmakológ David Warburton. Účinky smiechu prirovnáva k účinkom gymnastiky a joggingu a dáva tak za pravdu výsledkom „smiechového hnutia“ v rôznych kútoch zemegule. Na juhu Francúzska (klinika smiechu Henryho Rubinsteina) hlásia podstatné zlepšenie astmy, zápalu hrubého čreva, pečeňových chorôb a bolestí chrbtice. V Tokiu (Nippon Medical School) úspešne liečia reumatikov premietaním zábavných programov, pretože po nich v krvi rapídne klesá hladina látok vyvolávajúcich reumu. V Taliansku (Všeobecná nemocnica Bergam) liečia pooperačné stavy srdca ľahkým úsmevom. Amerika (Univerzita v Los Angeles) sa chváli vyliečením artritídy pomocou vitamínu C a niekoľkých hodín smiechu denne.

Prečo by teda na Slovensku mali dať podnikatelia prednosť „cool“ tváram?