Hospodársky denník
USD50,574 Sk
EUR43,802 Sk
CHF28,993 Sk
CZK1,236 Sk
  Piatok  13.Októbra 2000

Odvetvia prepúšťajú, ale vláda hovorí o stabilite

Trh práce v tieni štátneho rozpočtu

Medziročný pokles zamestnanosti za prvých osem mesiacov v odvetví stavebníctva o takmer 10 %, vo veľkoobchode o 9 %, v maloobchode o 7,9 % a v priemysle o 4 %, to sú po pripravovanom zvýšenom schodku štátneho rozpočtu na rok 2001 už vo výške 20 mld. Sk vážne signály. Takáto realita vyvracia paušálne reči našich politikov o stabilizácii slovenskej ekonomiky. V kolotoči prijímania štátneho rozpočtu na rok 2001 však akosi unikli pozornosti nielen tieto údaje, ale aj súvislosti, ktoré z nich vyplývajú. Sú totiž doslova alarmujúce a sú len odrazom toho, ako je vývoj v makroekonomike prepojený so životom a výsledkami výrobných podnikov. Vláda predsa predpokladala, že tento rok porastie HDP o 2,5 %, no polročná realita dosiahla iba 1,7 %, čo sa musí odraziť aj v zamestnanosti. A na budúci rok sa opäť hovorí o minimálne 3 percentách, no nikto zatiaľ nepovedal, na základe akých pozitív. Reči o makroekonomickej stabilizácii slovenskej ekonomiky sa z tohto hľadiska ukazujú byť prázdne, politicky podfarbené alebo minimálne predčasné. Rovnako tak sú neopodstatnene optimistické aj prognózy tých analytikov, ktorí hovoria o tom, že v budúcnosti bude rast HDP ťahaný okrem zahraničného aj domácim dopytom. Príliš sa spoliehajú na rast maloobchodných tržieb či rast reálnych miezd v priemysle, ktoré sú predsa len čiastkovými údajmi a nedokážu sa presadiť tak výrazne, ako doterajší prepad celkových reálnych miezd v hospodárstve (za druhý štvrťrok index vývoja 91,6 bodov, teda pokles o 8,4 %) a pretrvávajúce vysoké percento nezamestnanosti. V tejto súvislosti sa opäť treba spýtať: na základe čoho ministerstvo financií predpokladá 15,8 až 16,8-percentnú mieru nezamestnanosti na budúci rok, keď hospodárskej praxi v pripravovanom štátnom rozpočte nevyslalo žiadne signály, ktorými by takýto ukazovateľ mohla dosiahnuť? Jednoducho v priemerných mzdách a vo vývoji trhu práce nie je na optimistický vývoj vytvorený základ, bez ktorého sa dopredu nepohneme. Veď ak sa zamestnanosť udržuje na úrovni 20 %, ak klesne iba vďaka krátkodobým a nami všetkými platenými a krátkodobými verejnoprospešnými prácami, ak v jednotlivých odvetviach klesá od 2 do takmer 10 % , z čoho si ľudia našetria na predpokladaný zvýšený domáci dopyt a rast ich spotreby? Klasickou ukážkou neschopnosti vlády je rezort stavebníctva. Prostriedky na výstavbu diaľnic a bytov tu síce majú vzrásť (aj keď nie podľa predstáv rezortného ministra), ale tu už vláda premeškala svoju veľkú príležitosť, keď oslabením verejných projektov (bytov a diaľnic) ochudobnila slovenské stavebné firmy do takej miery, že museli prepúšťať, lebo neboli schopné prekonať prechodné zimné obdobie. Takýto stav potrvá minimálne ešte do jari budúceho roku, kým sa rozbehne stavebná sezóna a potom už jednoducho budeme chytať mačku za chvost. Pri budovaní obchodných reťazcov sme si na domáci trh príliš vpustili zahraničné firmy. To spolu s útlmom výstavby bytov a diaľnic spôsobilo 10-percentný prepad zamestnanosti v odvetví. Tieto negatíva idú jednoznačne na vrub vlády, ktorá mala nástroje - finančné aj legislatívne - na to, aby danej situácii zabránila. Podobne to platí aj o obchode, azda s výnimkou priemyslu, pošty a telekomunikácií, kde môže pokles zamestnanosti súvisieť s racionalizáciou výroby. Slovenský trh práce sa teda ukazuje byť v tieni štátneho rozpočtu. Nielen z pohľadu toku informácií, čo je nelogické, ale aj v tom, že štátny rozpočet určuje impulzy na jeho prípadný pozitívny vývoj. Zatiaľ ich však veľa na budúci, ani na tento rok niet.

Peter Višváder

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.