Len želanie nestačí

Komentuje Peter Višváder

Ak prezident FNM SR J. Kojda minulý týždeň ohlásil zrušenie projektu „Nové dlhopisy FNM“ pre nízky záujem investorov, treba za tým vidieť nedôveru občanov v túto inštitúciu. Veď kým za pôvodné dlhopisy FNM SR ručí štát, tie „nové“ mal garantovať iba FNM SR. Úlohou projektu bolo predĺžiť ich obchodovateľnosť aj na rok 2001. Inými slovami, zasa iba odložiť splnenie záväzku štátu prostredníctvom tejto inštitúcie v termíne, na ktorý ľudia už dlho čakajú. A čas im plynie o to pomalšie, sú o to netrpezlivejší, o čo viac dohadov o solventnosti FNM SR sa na verejnosti objavuje. No a že ide o oprávnené pochybnosti, to koniec koncov potvrdzovala aj príprava nových dlhopisov. Veď v súvislosti s FNM SR sa na budú rok hovorí pri štátnom rozpočte o sume 60 mld. Sk, z toho 30 mld. Sk predstavuje dlhopisový záväzok, no na jeho účte je stále, obrazne povedané nula. Nemôže použiť dokonca ani 15 % akcií z predaja Slovenských telekomunikácií a stále hovorí iba o imaginárnych číslach: úveroch, predajoch, ale vždy v budúcom čase. Prečo by tomu mali občania po doterajších skúsenostiach s privatizáciou veriť?

A ešte jeden postreh. Po nástupe vlády B. Schmögnerová tvrdila, že výplata dlhopisov FNM SR nie je možná, pretože vyvolá inflačný tlak. Postupom času si asi na túto myšlienku pani ministerka zvykla, pretože dnes je z toho jedna – aj – z jej hlavných úloh. Dokonca na tento účel je prisľúbená vládna garancia pri úvere, ktorou má byť v prípade potreby zabezpečený, hoci výplatu dlhopisov predraží. To jej už neprekáža? Ani to, že ide o protichodné kroky pri cieli vlády, ktorým je jednociferná inflácia? Pritom HDP nerastie tak, ako by malo, deficit štátneho rozpočtu výrazne narástol (bez ohľadu na vzťah k verejným financiám). Prečo by teda inflácia mala klesnúť? Len želanie na to nestačí.