Ako sa robí obchod

Komentuje Ladislav Kulik

Strohé, ale o to výstižnejšie „ďakujem“, ktoré odznelo od prezidenta VSŽ G. Eichlera na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov po hlasovaní o definitívnom predaji hutníckych častí železiarní spoločnosti U.S. Steel, dalo bodku za jeho takmer dvojročným úsilím urobiť najväčší obchod v histórii SR. Ako neskôr vysvitlo, mal za čo, pretože samotné hlasovanie za transakciu, ktorého hladký výsledok (99,98 % prítomných vlastníkov akcií) pripomínal napríklad výsledky niekdajších volieb u nás spred novembra 1989, neočakával ani on sám, hoci nemal pochybnosti o vyššej ako dvojtretinovej prevahe v jej prospech . Najväčší a najdôležitejší obchod vo svojom živote urobil aj jeho náprotivok, prezident U.S. Steel (USS) Group Paul Wilhelm podľa vlastného priznania po podpise „štvorzmluvy“ 29. septembra v Košiciach, hoci to americké médiá doplnili aj ďalším prívlastkom „najrizikovejší v posledných desaťročiach“. Čo k takému biznisu treba? Nepriaznivú situáciu v americkom oceliarskom priemysle s malými možnosťami na domáci rast, pokles postu domácej oceliarskej firmy na svetovom rebríčku, a tým potrebu ďalšej expanzie, vhodný kapitál, vhodnú východoeurópsku firmu označenú za krachujúcu s nízkymi mzdovými nákladmi a, samozrejme, manažéra, ktorý dokáže upokojiť jej veriteľov, nájsť pre ňu investorov a vypracovať stratégiu transformácie s patričnou prípravou „píár“ . Túto veľkú publicitu, pravidelne a vhodne prepracovane dávkovanú prostredníctvom médií, najmä od apríla, považuje za základ úspechu v dosiahnutí takého vysokého percenta v hlasovaní aj nový šéf U.S. Steel Košice John Goodish. Vhodne prepracovaná bola najmä v tom, že hovorila o transparentnosti a výhodách transakcie, pričom o tienistých stránkach, ako napríklad otázka investícií do KŤUK-u v Dolinskej, kde je zatiaľ nedoriešených 11 až 13 mld. Sk či dlžoby firmy Barkos za desiatky miliónov dolárov, hovorili manažéri v opatrných formuláciách. Komunikácia s médiami na jednej strane a pripravenosť prostredia na príjem informácií na druhej, boli ako z veľkej knihy, z ktorej by sa mimochodom mohla v mnohých prípadoch poučiť aj vládna koalícia. Že ak sa aj chodí s kanónom na vrabce, tak iba vtedy treba vystreliť, keď je cieľ istý. Inak rana z dela cieľ odplaší a strelec ostane akurát v hanbe. Netreba však zabúdať ani na to, že nik z nich by si nedovolil to, aby asi trojročná prítomnosť USS vo VSŽ vyšla nazmar.

Ladislav Kulik