Energetické zdroje a bezpečnosť obyvateľstva

Cieľavedomo atakované Mochovce a Gabčíkovo

Bez energie si nevieme predstaviť existenciu človeka. Daň, ktorú za ňu platíme, je neuveriteľne vysoká, výrazne poznamenáva naše životné prostredie. Ľudstvo na krytie energetických potrieb má k dispozícii obnoviteľné i neobnoviteľné zdroje. V prvom prípade ide napríklad o vodu, slnko, vietor a geotermálnu energiu a v tom druhom o uhlie, ropu, plyn a urán. Najmenej starostí s ohľadom na životné prostredie prináša využívanie obnoviteľných zdrojov. Až na vodu sa však u nás zatiaľ iné nosiče energie v tejto skupine výraznejšie neprejavili, a preto je potrebné naďalej zapájať do tohto procesu aj vyčerpateľné zdroje. V súvislosti s ich využívaním sa najmä v poslednom čase stupňujú kritické hlasy, najmä zo strany laickej verejnosti. Tento pohľad môže byť objektívny len vtedy, ak je dostatočne krytý faktami. O to sa usilujú prevádzkovatelia Jadrovej elektrárne v Mochovciach a nielen vo svojom bezprostrednom okolí. Podobné poslanie mala i nedávna exkurzia, ktorú pre novinárov zorganizoval Vzdelávací a technický ústav civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči. Cieľom bol areál Mochoviec a Vodného diela Gabčíkovo.

Cesta návštevníka Jadrovej elektrárne v Mochovciach vedie najskôr do informačného centra, kde získa základný obraz o výrobe energie vrátane jadrovej. Dozvie sa, že

zásoby ropy

vystačia pre ľudstvo asi tak na pol storočia, plyn na 65 rokov, uhlie na 250 a urán v tom najlepšom prípade až na 5-tisíc rokov. Slovensko kryje svoje potreby dovozom až 92 % palív. Vlani sa u nás vyrobilo a spotrebovalo približne 25-tisíc GWh elektrickej energie, na čom sa voda podieľala jednou pätinou, tepelné elektrárne necelou jednou štvrtinou a zvyšok pripadol na jadrovú energetiku. V areáli Mochoviec zvyknú hovoriť, že jediným zdrojom emisií je v ňom pomocná kotolňa. A aj keď celý proces výroby elektrickej energie je pod stálou kontrolou, nič sa nenecháva na náhodu a pripravené sú aj alternatívy pre prípad havárie. Jadrovú by určite, a najmä po skúsenostiach s Černobyľom, nikto nechcel zažiť, preto je lepšie vytvoriť také technické podmienky, aby k niečomu takému vôbec nedošlo. V Mochovciach sú presvedčení, že riziko udalosti, pri ktorej by bolo ohrozené obyvateľstvo v okolí elektrárne, je minimálne, a toto tvrdenie majú podložené aj komplexným hodnotením úrovne bezpečnosti projektu. V jednom z nich sa zdôrazňuje, že Mochovce sú prvou elektrárňou ruského projektu, ktorej bezpečnosť je porovnateľná so západnými normami.

Civilná ochrana by chcela na budúci rok na Slovensku podstatne zlepšiť krízovú komunikáciu podľa zásady, ak niekto niečo nevie, nevie ani konať. Zo strany Mochoviec sa v tomto smere veľa urobilo. Základným dokumentom prevádzkovateľa, v ktorom sú spracované postupy pre účinný ohlas pri havarijných situáciách, je Vnútorný havarijný plán. Okrem iného opisuje plán monitorovania technologických parametrov, spôsoby vyrozumenia a varovania. Takýto systém uviedli do prevádzky v 20-kilometrovom pásme. Každý starosta v ňom má ako základný prostriedok vyrozumenia k dispozícii jednosmerný prijímač Pager. Systém pravidelne skúšajú, a tak overujú jeho nepretržitú prevádzkyschopnosť. Základný prostriedok, siréna, umožňuje aj prenos reči. V obciach sa nachádza spolu 160 elektronických sirén. Do domácností v tomto okruhu smerovala aj príručka o bezpečnosti, letáčik s pokynmi na evakuáciu a jódové tabletky, ktoré sa používajú na

jódovú profylaxiu

v prípade radiačnej havárie. Je známe, že jódové prípravky neposkytujú ani vo všetkých vyspelejších krajinách. V Nitrianskom kraji vydali spolu 400-tisíc prípravkov a je vytvorená aj potrebná záloha.

Vodné dielo Gabčíkovo bolo pôvodne projektované a budované ako súčasť Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Stavať sa začalo podľa zmluvy z roku 1977 spoločne s Maďarskom, ktoré však v roku 1989, keď sme vodné dielo mali na 90 % hotové, pozastavilo práce a zmluvu sa pokúsilo vypovedať. V snahe zachrániť životné prostredie a zabrániť hroziacim ekonomickým škodám sme pristúpili na náhradný Variant C, s menšou zdržou a prehradením Dunaja pri Čunove.

Vodné dielo,

ktoré sa vybudovalo nákladom 27 mld. Sk, je v prevádzke od októbra 1992. Jeho účelom, ako uviedol Ing. Ján Blahuta, riaditeľ OZ Povodia Dunaja, závod Gabčíkovo, je najmä ochrana pred povodňami, ktoré na priľahlom území Dunaja spôsobili v minulosti viackrát nedozerné škody. Aká je jeho súčasnosť? Zabezpečuje plynulú celoročnú plavbu, poskytuje elektrickú energiu v množstve asi 8 % ročnej spotreby, stabilizuje koryto Dunaja a vytvorilo podmienky ochrany vnútrozemskej delty Dunaja a v neposlednom rade aj možnosti na rozvoj rekreačného ruchu na tomto území.

Na vlastné oči sme sa v uplynulých dňoch mohli presvedčiť, že staré koryto Dunaja, okolitá príroda, ktorá mala zaniknúť po spustení vodného diela do prevádzky, žije. V spomínanom regióne žije pod hladinou druhej najväčšej rieky v Európe 40 druhov rýb, medzi nimi jeseter, zubáč, zachránili sa ohrozené kormorány, ktoré sa tak premnožili, že na budúci rok dokonca rátajú s ich reguláciou. Objavil sa tu vzácny čierny bocian, čierna volavka a na svoje hniezdiská sa vrátilo aj šesť orliakov morských. Derivačný kanál, ktorý sa postavil na nátlak maďarskej strany, leží mimo pôvodného koryta Dunaja. Takéto progresívne riešenie sa využívalo častejšie napríklad vo Francúzsku. Od roku 1985 do roku 1990 klesla hladina rieky o 2,5 metra, lode niekedy

čakali na vyplávanie

aj dva mesiace. Na Žitnom ostrove prestával byť funkčný odvodňovací a zavlažovací systém, pričom vybudovanie nového zavlažovacieho systému by bolo drahšie ako samo vodné dielo. Výsledky monitoringu potvrdzujú, že environmentálne parametre sa nezhoršili, naopak, kvalita pitnej vody sa zlepšuje. Aby ramenná sústava bola prietočná, pri obci Dobrohošť vybudovali nápustný objekt do ramennej sústavy, čo umožňuje simulované záplavy v čase, keď o tom rozhodne Ministerstvo životného prostredia SR. V zime sa vypúšťa minimálne 15 kubíkov vody za sekundu, v lete okolo 50 kubíkov a v období sucha, ako to bolo tento rok, je to okolo 120 kubíkov vody. V ramennej sústave vybudovali tzv. prehrádzky, ktoré sú regulované a slúžia ako cesta. Na revitalizáciu územia pri Gabčíkove (ide približne o 200 hektárov lukratívnej pôdy) existujú už rôzne urbanistické štúdie. Investície by nemali zaťažiť samotné vodné dielo, pričom spomínané územie by sa dalo využiť najmä na rekreačné účely.

Verejnosť sa stretla aj s informáciami, že plavebné komory presakujú a opravy si vyžiadali niekoľko desiatok miliónov Sk. Ing. Ján Blahuta k presakovaniu plavebných komôr uviedol, že vznikli a bolo ich treba odstrániť, náprava je v kompetencii Vodohospodárskej výstavby, je v prevádzke osem rokov a plavebné komory boli napustené asi dvadsaťtisíckrát a pulzovanie hladín musí zákonite vyvolať priesaky. Momentálne sa zisťuje účinnosť opatrení a mala by nasledovať druhá etapa. Podľa Jána Blahutu, takéto priesaky sú bežné všade vo svete,

napríklad aj v USA. Nie je bez zaujímavosti informácia, že existujú plány na ochranu obyvateľstva v Nitrianskom kraji, žijúceho v okolí vodohospodárskych diel. Podľa odborníkov by pri živelnej pohrome do 11 hodín čelo

prílivovej vlny

dorazilo od Gabčíkova na hranicu medzi Nitrianskym a Trenčianskym krajom. Zo 14 obcí by v takom prípade boli bezprostredne ohrozené záplavami štyri obce. V súčasnosti sa pripravuje aj analýza územia, čo sa môže stať v takejto hraničnej situácii. Pripravuje sa zákon o haváriách, a táto analýza by sa doň mala zakomponovať.

Eva Berčíková

Peter Farárik