Koštunica: Návrat do Európy

Premenuje sa Juhoslávia na Srbsko-Čierna Hora?

Moskva/Paríž/Biarritz (TASR) - Novozvolený juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica chce zachovať silné zväzky s Ruskom a nemá v úmysle zastávať výlučne prozápadné politické stanoviská ani robiť proamerickú politiku. „Chcem dementovať chýry, ktoré sa šíria z rôznych strán, že tým, že som prevzal moc po Slobodanovi Miloševičovi, sa úplne obrátim na Západ a budem robiť proamerickú politiku, ako sa to robí v istých susedných štátoch,“ povedal V. Koštunica. Zdôraznil, že túžba juhoslovanských lídrov integrovať sa do Európy neznamená, že by krajinu dištancovali od Ruska, ktoré je jej dlhoročným pravoslávnym i slovanským spojencom. Svoju prvú zahraničnú cestu prezident uskutočnil v sobotu, keď sa zúčastnil na summite lídrov EÚ vo francúzskom prímorskom meste Biarritz. Koštunica vysoko vyzdvihol svojich francúzskych hostiteľov, ktorí ho pozvali ako čestného hosťa na záverečný deň summitu EÚ. Na adresu USA a Británie Koštunica len nejasne poznamenal, že „sú to pragmatickí ľudia s veľkou históriou, ale chýbajú im sny a fantázia“.

Miesto v Európe

Po návrate zo summitu EÚ Koštunica vyhlásil že jeho stretnutia v Biarritzi potvrdili, že „Juhoslávia je tam, kde vždy bola - v Európe“. „Juhoslávia bola prijatá po demokratických zmenách s otvorenými dverami, srdečne a s veľkou podporou,“ povedal domácim novinárom. „Keby to tak nebolo, nešiel by som do Biarritzu, ale zostal doma,“ dodal a oznámil, že v najbližších dňoch pôjde do Čiernej Hory.

Koniec Juhoslávie?

Vojislav Koštunica chce svoju krajinu premenovať na Srbsko-Čierna Hora, aby odstránil súčasnú disproporciu medzi veľkým Srbskom a jeho menším zväzovým partnerom Čiernou Horou, uviedol v sobotu francúzsky denník Le Figaro. Podľa Koštunicu slovo Juhoslávia stratilo svoj význam v roku 1991, keď sa od starej federatívnej republiky odtrhlo Chorvátsko. Rozpad starej Juhoslávie, ktorej meno označuje zväz južných Slovanov, znamenal, že z pôvodnej federácie zostalo už len Srbsko, tvoriace 90 percent dnešnej Juhoslovanskej zväzovej republiky, a malá Čierna Hora. Na otázku, aký názov by mal nový štát, Koštunica odpovedal: „Srbsko-Čierna Hora. Je to trocha dlhé, ale určite nie tak dlhé ako Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,“ dodal vtipne.

Srbi musia do Kosova

Koštunica kritizoval správcu OSN v Kosove Bernarda Kouchnera za to, že chce ešte počkať, kým dovolí srbským utečencom vrátiť sa do prevažne etnickými Albáncami obývanej provincie. „Aby sme mali albánsky separatizmus pod kontrolou, Srbi sa musia vrátiť do Kosova. Ak sa ich tam vráti a usadí dostatok, budú menej ohrození a ich bezpečnosť bude možné lepšie zabezpečiť,“ povedal. V protiklade k týmto vyjadreniam juhoslovanský prezident povedal: „Prozreteľnosť postavila Francúzsko na čelo Európskej únie v týchto pre nás i celý kontinent rozhodujúcich hodinách.“

USA nechcú delenie

Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Balkán James O´Brien v sobotu počas návštevy Podgorice vyzval čiernohorského prezidenta Mila Djukanoviča, aby začal rozhovory s novým juhoslovanským prezidentom Koštunicom a usiloval sa o zachovanie integrity Juhoslávie. Washington totiž nie je naklonený myšlienke nezávislosti tejto malej republiky od juhoslovanského zväzu. Veľká časť 600-tisícovej populácie Čiernej Hory však cíti silný sentiment za nezávislosťou svojej krajiny. Koštunica sa vyjadril, že ak sa Čierna Hora bude niekedy v budúcnosti chcieť osamostatniť a vystúpiť z juhoslovanského zväzu, jej vôľa bude rešpektovaná.

NATO číha na Miloševiča

Koštunica za najväčšiu prioritu označil vytvorenie novej juhoslovanskej vlády, ktorá by podľa neho mohla byť zostavená do 14 dní. Rokovania o vytvorení prechodnej vlády vo zväzovej juhoslovanskej republike Srbsku boli však včera ráno dočasne prerušené. Koštunica tiež oznámil, že Belehrad bude spolupracovať s haagskym Medzinárodným súdnym tribunálom pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY), avšak táto otázka nie je hlavnou prioritou novej vlády. Ako však uviedol včera veliteľ síl NATO v Bosne generál Michael Dodson, jednotky NATO v Bosne a Hercegovine sú pripravené zatknúť Miloševiča, ak vstúpi na bosnianske územie. Haagsky tribunál obvinil Miloševiča a jeho ďalších troch spolupracovníkov zo spáchania zločinov proti ľudskosti, a teraz žiada Koštunicu, aby Miloševiča vydal. Koštunica je však presvedčený, že Miloševič už stratil svoju silu a jeho hviezda zhasla.