Viedenský festival pomsty?

Rakúska vláda podomieľa pluralitnú demokraciu

Traja múdri aprobovali alpskú republiku v odbore „európskych hodnôt“, v samom Rakúsku však nie je veľa ľudí presvedčených, že to zodpovedá realite. Pravicová koalícia FPÖ a ÖVP má pri bližšej analýze závažné problémy s európskou hodnotou zvanou demokracia. Od svojho februárového nástupu robí kancelár Schüssel v pozadí s neoficiálnym šéfom Slobodných Haiderom všetko možné, aby presekol korene opozičnej a najväčšej rakúskej strane, sociálnym demokratom, ale aj iným kritikom vlády. FPÖ je strana pochybnej politickej výbavy a minister justície, ktorého dodala do vlády, trpí závažným nedostatkom demokratických hodnôt, píše rakúsky spisovateľ M. Amon v Neue Zürcher Zeitung.

Schüsselov kabinet neľutuje sily na tvorbu prostriedkov, ktoré sťažujú život jeho kritikom. Sem patrí tvrdé obmedzenie poštových taríf pre denníky, pre tlačoviny spolkov, občianskych iniciatív a základných organizácií strán, ale aj zníženie subvencií pre iniciatívy, kritické voči vláde, až po pokus skrátiť o 30 percent vymáhateľnosť členských príspevkov pre zamestnanecké komory, ktoré sú v sociálnej oblasti veľmi kritické k vláde. Tieto zásahy voči kritikom sú nebezpečné pre demokratickú polemiku najmä v krajine, kde všetky hlavné denníky a politické magazíny sú v rukách jedného mediálneho koncernu. Navyše je málo známe, že rakúska vláda vlastní dve tretiny vlastníckych práv na štátny rozhlas ORF, takže sa dá ťažko hovoriť o jeho verejnoprávnom charaktere. Pripravované krátenie štátneho financovania politických strán nepochybne postihne najmä už aj tak zadlžených sociálnych demokratov, ktorí nemajú natoľko štedrých sponzorov ako obidve koaličné strany.

Pravicová koalícia programovo podkopáva základy fungovania pluralistickej demokracie, potrebnú rovnováhu medzi spoločenskými silami. Nedostatočné vybavenie demokratickým vedomím u koaličnej FPÖ konštatuje aj správa troch múdrych, bez pozornosti však uniká, že aj Schüsselova ÖVP sa prispôsobuje zámeru skoncovať s „červenou zberbou“. Vládna politika je xenofóbna nielen k zahraničným menšinám, ale aj k vlastným rakúskym skupinám ináč politicky mysliacich občanov. Sociálni demokrati si, pravda, za 30 rokov svojej vlády a arogancie nepochybne zaslúžia aj kritiku, zostáva však legitímna otázka, či to, čo v Rakúsku nastúpilo v podobe sympatií k autoritatívnemu systému vlády, nie je horšie ako to, čo bolo? Preto by mala zostať pod drobnohľadom nielen pravicovo populistická FPÖ, ale celá vláda, ktorej mnohé kroky limitujúce pluralitnú demokraciu pripomínajú skôr festival pomsty, ako liberálnu politiku.

Jaroslav Brabec