Všeobecný pocit prosperity

Ekonomika USA - vedľajší produkt globalizácie

Keď Amerika tvrdí, že globalizácia „pracuje pre všetkých“, treba ju vypočuť do konca. Jej nová ekonomika sa všeobecne považuje za vedľajší produkt globalizácie, ktorej USA vďačia za najdlhšiu konjunktúru vo svojej povojnovej histórii. Globalizácia teda zapracovala minimálne pre Američanov.

Nová ekonomika je dnes výlučne americkým fenoménom. Charakterizuje ju hospodársky cyklus s dlhšou fázou expanzie, zanedbateľná miera inflácie, prakticky plná zamestnanosť a absencia menových a fiskálnych problémov. Pod súčasnú 114 mesiacov trvajúcu konjunktúru, 2,5-percentnú infláciu, štvorpercentnú mieru nezamestnanosti, nadhodnotený dolár a rozpočtový prebytok vo výške 100 mld. USD sa podpísala aj globalizácia.

Informačná revolúcia

Tá za posledných desať rokov otvorila nové trhy, ktoré obsadili nadnárodné spoločnosti a odštartovala revolúciu v informačných technológiách, ktorá umožnila bleskovú výmenu informácií. Nové podmienky súčasne podporovala vhodná fiskálna a menová politika zo strany Clintonovej administratívy. Toto všetko prišlo vo chvíli, keď sa zdalo, že USA štafetu najvýkonnejšej ekonomiky postúpia svojmu najväčšiemu konkurentovi - Japonsku. To bolo koncom sedemdesiatych rokov. Carterova reštriktívna politika vtedy reagovala na celosvetovú ropnú krízu. Jej dôsledkom však bola kríza svedomia celej americkej spoločnosti. Podľa Reagana bol hospodársky útlm Carterovej éry psychologickou záležitosťou, na ktorú by zabrali len psychologické prostriedky. „Reaganomika“ preto stavila na nízke dane a redukciu úlohy štátu v ekonomike. Napriek zdravému základu začiatkom deväťdesiatych rokov prechádzalo americké hospodárstvo prechodnou recesiou, ktorá prezidenta Busha stála znovuzvolenie. Na rozdiel od začiatku Reaganovej éry problémom už nebola inflácia, ale hospodárska stagnácia a chronická nezamestnanosť. Nad nimi visel Reaganov masívny rozpočtový deficit (290 mld. USD v roku 1992).

Investície do vzdelania

V roku 1992 v amerických prezidentských voľbách zvíťazili demokrati. Úspešné potlačenie inflácie v osemdesiatych rokoch odvrátilo pozornosť Clintonovej administratívy na iné kľúčové oblasti: hospodársky rast a zamestnanosť. Prioritou sa stal rýchlejší a udržateľný rast, aby sa umožnil prechod od oživenia ku konjunktúre a zníženiu nezamestnanosti. Jeho dosiahnutie podmienil Clinton rozvojom infraštruktúry a „ľudských zdrojov“. Konkrétne išlo o dlhodobú podporu vedeckého výskumu a o reformu vzdelávacieho a rekvalifikačného systému. Hoci v tej chvíli bolo v hre len získanie väčšej mobility pracovnej sily v období vysokej nezamestnanosti, investícia do vzdelania sa neskôr ukázala byť tým najlepším, s čím americká

vláda mohla prísť pri nástupe informačného veku.

Nové technológie

Hospodársky vzostup koncom roku 1993 priniesol investície do nových technológií, ktoré odvtedy v USA ustavične zvyšujú produktivitu, konkurencieschopnosť a zisk bez rastu cien. Modernizácia zasiahla všetky oblasti: od financií po masmédiá. Ako príklady možno v tejto súvislosti spomenúť home-banking či desktop publishing. Produktivita v týchto oblastiach sa po počítačovom boome v deväťdesiatych rokoch ročne zvýšila v priemere o 5,7 %. V osemdesiatych rokoch to v podmienkach reaganomiky bolo len o 3,2 %. Predpokladá sa, že počas nasledujúcich desať rokov sa zisky amerických spoločností vďaka novým informačným technológiám zvýšia o 54 %. Nárast reálnych miezd sa v rovnakom období odhaduje na 9 %.

Pokles exportu USA

Americké investície začiatkom deväťdesiatych rokov smerovali vo zvýšenej miere aj do zahraničia. Po tom, ako americká zástava zaviala na mesiaci, ju nadnárodné spoločnosti rozniesli do celého sveta. Ich pobočky sa medzičasom stali symbolom tak novej ekonomiky, ako aj globalizácie a pre jej odporcov aj vďačným terčom pre mohutné protesty. Samotný americký export však, vďaka investíciám do výroby v zahraničí a napriek otvárajúcim sa trhom, v posledných rokoch dramaticky klesá. Výsledkom je rastúci deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý sa v roku 1998 zvýšil na rekordných 233,45 mld. USD, čím sa prekonal predchádzajúci rekord 168 mld. USD z roku 1987. Minulý rok išlo o šokujúcich 338,92 mld. USD, čo predstavovalo 3,8 % amerického HDP.

USA bez ohrozenia

No ani takýto schodok ekonomiku USA popri súčasnom oživení svetového hospodárstva neohrozuje. USA sa dnes cítia ekonomicky silnejšie ako kedykoľvek predtým. Dokazuje to všeobecný pocit prosperity, ktorý potvrdzuje stúpajúca spotrebiteľská horúčka a takmer nulová miera osobných úspor. Ďalším dôkazom je úspešná rozpočtová politika. Hospodárenie vo finančnom roku 1997 - 1998 sa po 29 rokoch prvýkrát skončilo prebytkom. Ak bude tento trend pokračovať, prebytok amerického rozpočtu by v roku 2015 mohol dosiahnuť 4,47 bil. USD. USA majú v tejto situácii po prvý raz od roku 1835 reálnu vyhliadku splatiť svoj vnútorný dlh.

Technologický náskok

Vývoj amerického hospodárstva v deväťdesiatych rokoch tak prekonal aj tie najoptimistickejšie očakávania, aké zazneli v televíznych debatách pred prezidentskými voľbami roku 1992. Rozpočtové prebytky od roku 1998 umožňujú štedrejšie financovanie armády, zdravotníctva, školstva, sociálneho systému, životného prostredia a boja proti drogám. Nová ekonomika tak zapracovala pre Američanov.

Ešte viditeľnejší je úspech amerického hospodárstva v porovnaní s jeho najväčšími konkurentmi - Japonskom a EÚ. Zďaleka najviditeľnejší je však v porovnaní s hospodárskym vývojom v krajinách tretieho sveta. Technologický náskok USA oproti nim sa v podmienkach globalizácie len prehĺbil.

Roman Lipták

Pretória