Pomoc EÚ pre Juhosláviu

V Biarritzi o dvojrýchlostnej Európskej únii

Biarritz (TASR) - Lídri členských krajín Európskej únie v sobotu skončili dvojdňový neformálny summit vo francúzskom Biarritzi, ktorý mal vniesť svetlo do otázok kľúčových reforiem únie, ako je členská základňa Európskej komisie (EK), vytvorenie viacrýchlostnej Európy či tvorba európskej legislatívy.

Delegáti počas záverečného dňa summitu obrátili svoju pozornosť z Blízkeho východu na Juhosláviu, ktorú po demokratických zmenách chce únia priviesť naspäť do spoločenstva kontinentálnych demokracií. Na slávnostnom obede lídri EÚ privítali ako čestného hosťa nového juhoslovanského prezidenta V. Koštunicu. V piatok lídri 15 krajín únie vyčlenili pre Srbsko pomoc vo výške okolo 200 miliónov eúr, ktoré majú srbským občanom pomôcť počas nadchádzajúcej zimy. Podľa EÚ najlepším spôsobom, ako Juhosláviu privítať v rodine európskych demokracií, je prispieť touto sumou na vykurovací materiál, lieky a distribúciu potravín. Podľa EK mimoriadna pomoc pre Srbsko neohrozí rozpočet na rok 2001 a nezredukuje finančné prostriedky vo výške 815 miliónov eúr vyčlenených pre krajiny Balkánu a juhovýchodnej Európy. Európski lídri nepodmienili finančnú pomoc žiadnymi podmienkami, avšak svojmu hosťovi naznačili, že ako odplatu očakávajú od Belehradu rýchle politické reformy.

Na summite rezonovala najmä problematika vnútorných reforiem EÚ. V piatok delegáti rozprúdili diskusiu o citlivej otázke, koľko mandátov by mala mať každá krajina v EK, keď blok prijme nových členov zo strednej a z východnej Európy. Diskusia zvýšila napätie a spôsobila určitý názorový rozkol. Zatiaľ čo veľmoci ako Francúzsko požadujú zloženie EK v súlade s veľkosťou krajiny, ako aj výhodu dôležitého hlasu pri kľúčových rozhodnutiach, menší členovia únie na čele s Holandskom si chcú udržať svojich predstaviteľov v Bruseli, aby väčšie krajiny neprevzali moc do svojich rúk. Predstavitelia EÚ sa však zhodli v ostatných otázkach, ako je problematika tzv. medzivládnej konferencie. Lídri EÚ dospeli k dohode o zredukovaní národného veta a rozšírení hlasovania kvalifikovanej väčšiny, ako aj o princípe „zrýchlenej spolupráce“, na základe ktorej by jedna skupina členských štátov EÚ mohla v integrácii postupovať rýchlejšie ako ostatné. Zaujímavé je, že aj britský premiér Tony Blair pristal na vytvorenie dvojrýchlostnej Európy, pričom Londýn vždy trval na tom, že dvojrýchlostná Európa by podkopala základnú jednotu EÚ.