„V opozícii nás podporujú, ako vláda zabúdajú...“

M. Sýkora: Pre obce bude rozpočet 2001 zlomový

„Zlú finančnú situáciu v mestách a obciach vláda síce vníma, ale vždy prevládne riešenie iných problémov. Pred voľbami však budú jej predstavitelia tvrdiť, ako nám pomohli alebo chceli pomôcť, ale nedalo sa...,“ tieto slová predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru vyjadrujú rozčarovanie nad postojmi vlády k obciam a mestám po dvoch rokoch jej vládnutia. Po zbrzdenej reforme verejnej správy sa opäť macošsky zachovala voči samosprávam aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001. Podľa ZMOS obce a mestá potrebujú na prežitie v roku 2001 sumu 13,5 mld. Sk, z toho 11,1 mld. Sk z podielových daní, ale vláda im celkovo navrhuje o 2,5 mld. Sk menej a z podielových daní len 8,7 mld. Sk. „To znamená medziročné zvýšenie ani nie o 100 korún na obyvateľa. A čo všetko a o koľko zdraželo?“ hovorí Michal Sýkora. Nedávne stretnutie s premiérom Dzurindom, ktoré sám inicioval, komentuje slovami: „Nedohodli sme sa, každý má na veci iný názor. Posledná šanca je na stretnutí v novembri.“ Jednoducho, už aj predstaviteľom ZMOS dochádza trpezlivosť. Lebo zo sľubov chod obcí a miest neprefinancujú. „V prvom roku volebného obdobia nám vláda hovorila, že jej predchodcovia nechali veľa dlhov, vraj máme byť trpezliví. Chápali sme to a čakali sme. Druhý rok nám povedali, že to bude najhorší rok, vraj druhá polovička vládneho obdobia bude pozitívnejšia. Opäť sme chápali a čakali. No a teraz prichádza tretí rok volebného obdobia a zasa nám tvrdia, že nám podiel na daniach nemôžu zvýšiť, lebo bude ešte horšie ako druhý rok. A my máme zase vydržať... tentoraz s nárastom o 550 mil. Sk na podielových daniach, čo je asi 6 %. Ale pre ostatné rezorty sa našlo viac,“ hovorí M. Sýkora.

Účelové argumenty

Vláda a jej predstavitelia pritom na adresu samospráv pri príprave rozpočtu používajú viacero falošných argumentov. Prvý znie, vraj obce a mestá majú dosť peňazí, lebo každoročne dokážu hospodáriť s vyrovnanými rozpočtami. „Vždy musíme na konci roka gazdovať tak, aby nám časť prostriedkov ostala a aby sme aj na začiatku nasledujúceho roka nemali prázdne účty. Musíme mať na výplaty zamestnancov a zaplatenie účtov. Všetci ministri vedia, ako to je, veľakrát sme o tom diskutovali, ale politici tento pseudoargument na nás vytiahnu vždy vtedy, keď sa im to hodí.“ B. Schmögnerová okrem toho rada používa argument, že podielové dane nie sú všetky peniaze, ktoré obce od štátu dostávajú, ale že finančných kanálov je oveľa viac. „Pre nás sú rozhodujúce prostriedky z podielových daní, ktoré sa týkajú všetkých obcí a miest. To, komu dá štátny rozpočet dotácie napríklad z výťažku z lotérií, to je v rukách vlády a nie je to nárokovateľné z našej strany. Takisto aj dotácie na mestskú hromadnú dopravu sa týkajú vybratých miest. Preto v tejto časti štátneho rozpočtu okrem dotácií na výkon samosprávnych funkcií obcí do 3000 obyvateľov ani nežiadame viac. Ide nám iba o zvýšenie podielu na daniach,“ vysvetľuje M. Sýkora.

Falošná solidarita

Vláda akoby argumenty ZMOS ignorovala. „Pokiaľ sú politici v opozícii, tak vtedy vždy samospráve držia chrbát, tvrdia, že máme správne argumenty, vraj si máme presadiť svoje. No len čo sa dostanú k moci, tak ľahko a rýchlo zabúdajú. Napríklad tí, ktorí nám dnes odmietajú dať celých 9 mld. Sk na podielových daniach, pred štyrmi rokmi podporovali naše nároky na 12 mld. Sk a považovali ich za oprávnené...,“ smutno sa usmieva M. Sýkora.

Zlomový rozpočet

Samosprávy sa doteraz vždy dokázali s nepriaznivou situáciou vyrovnať, ale dnes sa už situácia radikalizuje aj v tejto „trpezlivej a uvážlivej“ organizácii. „Je to na hrane miery a trpezlivosti, ochoty ísť ďalej v preberaní väčšej zodpovednosti, čo sa týka reformy verejnej správy. Zlomové bude prerokovanie štátneho rozpočtu na budúci rok. My si totiž uvedomujeme, že to bude posledný štátny rozpočet pred voľbami aj komunálnymi, aj parlamentnými. V tom ďalšom roku už budú voľby a na poslednú chvíľu už nevynahradíte nič z toho, čo sa nedokázalo urobiť za tri roky.“

Peter Višváder