„Menšinovizmus“

Peter Kasalovský

SMK má od osem do jedenásť percent z počtu oprávnených voličov. Je kompaktnou a stabilnou politickou silou menšiny a väčšiny rómskeho etnika, keďže k nemu sa z tých asi 300-tisíc (nie pol milióna !) Rómov hlási iba 80-tisíc. Na rozdiel od politických subjektov ostatných občanov stojí ako jediný nepohnute - a predsa v pohybe po konjunkturálnom vetre - na tomto základe, či skôr do vyše pása stuhnutý ako chýrečná Mahuliena.

Sú vo vládnej koalícii a majú sa tak, ako som predpovedal v máji 1998 a krátko pred parlamentnými voľbami. Zjednotili sa vďaka predchádzajúcej Národnej rade SR, a napriek určitým tenziám nepodľahli rovnako ako KDH chorobe nazvanej „nezmyselné návraty do straníckej minulosti“. Dodnes sa verejne nepoďakovali HZDS, SNS a ZRS za zákonnú normu o koalíciách, ktorá podstatne pomohla vzniku silnej, ba nezvratnej pozícii SMK.

Na rozdiel od partnerských koaličných strán nezaznamenali straty v počte svojich voličov. Líder SMK B. Bugár sa stal takým politikom po opozičnom výcviku a po dvoch rokoch v terajšej vládnej koalícii, že by mohol byť na jej čele, pokiaľ by reprezentoval inú stranu. Je politik, ktorý prehru vylučuje a doteraz neprehral, keďže je pragmatik a vyznávač postupných krokov k cieľu. K takému, ktorý pozná iba on sám, a povedzme, málopočetný okruh ľudí.

Ako človek pôsobí veľmi sympaticky, ale v politike nevyznáva jeden krok vpred a dva naspäť. Práve naopak, vníma prioritne a bezohľadne len záujmy menšiny. Je to logické, ale v podstate destabilizujúce vnútorné pomery v štáte. Predovšetkým nevníma, že Európsky parlament nám odporučil zásluhou švédskych poslancov napomáhať vytvoreniu „kultúrnej autonómie“ maďarskej menšiny, ale to je otázka financií. Požadujú sa na úkor ostatných

Jazykový problém sa stále vyživuje, pričom sa netlieska povinnosti ovládať tak ako inde vo svete väčšinový jazyk. Podľa SMK by sme si mali myslieť, že v takých Spojených štátoch nie je povinná angličtina alebo francúzština vo Francúzsku. Azda by sme mali niečo urobiť pre vyšší štandard, keď trochu zbohatneme, ale aj pre našich občanov s ukrajinskou, českou, poľskou, rusínskou, chorvátskou, nemeckou a inou národnosťou, nehovoriac už o rómskom etniku.

SMK pestuje cielene „stratu pamäti“ na minulosť. Predovšetkým na nebývalú solidaritu s predkami svojich terajších voličov po katastrofálnej povodni v 1965. roku a vôbec na všestranný hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj celého južného Slovenska. V biednych časoch, ktoré sme si zapríčinili neschopnosťou transformovať sa koncepčne a s rozumom, nebolo by príliš morálne zvýhodňovať tento región len preto, že v ňom žije menšina.

Keby tak SMK iniciovala celoplošný výskum nezamestnaných na južnom Slovensku so zreteľom na ich skutočné majetkové pomery, ako aj sezónne a nezdanené príjmy zo zeleninárskej, z ovocinárskej, zo stavbárskej a z iných obchodných činností. SMK a akejkoľvek vládnej koalícii by takýto výskum politicky neprospel. Nemenej zaujímavé výsledky by sme však dostali trebárs z porovnania situácie v zamestnanosti po vzniku SR a v tomto období.

SMK B. Bugára je takým subjektom, ktorý v praktickej činnosti jednoznačne neodmieta „menšinovizmus“ a zvlášť vytrvalú nárokovosť značnej časti občanov s maďarskou národnosťou voči štátu, ktorý na tom nie je ako brunejský sultán. Akoby v porovnaní so situáciou menšín v iných štátoch, prezentovaných ako vyspelé demokracie, nemali v SR doslova nadštandardné podmienky.

Avšak SMK stále šermuje s možnosťou opustiť koalíciu, keďže jej podmienky sú blokované. Tu je akútne nebezpečenstvo, keď menšina chce (a bude) diktovať väčšine. Mohla by si želať koaličnú harmóniu, realizáciu svojich predstáv, ale to by sme museli byť hospodárskou a kultúrnou úrovňou o tridsať-tridsaťpäť rokov vpredu, alebo zajtra ráno objaviť diamantové ložiská bohatšie ako tie juhoafrické.

Je otázkou, dokedy bude SMK vydierať svojich koaličných partnerov? Dokedy bude rozširovať po svete, že maďarská menšina je priam proskribovaná? Prečo by nemali aj pre ňu platiť v prvom rade princípy občianskej spoločnosti ... Nezužovať ich len na preambulu Ústavy SR. Na pohľad je tu sympatický B. Bugár, akoby pochopiteľné nároky a požiadavky (niektoré vyjadrené aj vo vládnom programe), ba dokonca súlad s medzinárodnými normami, lenže kľúčom je zorný uhol nazerania na problémy.

Nazdávam sa, že pokiaľ SMK bude ďalej rozvíjať onen „menšinovizmus“, tak dám za pravdu Jánovi Čarnogurskému, že koaličná vláda by mohla prežiť bez nej.

Peter Kasalovský