Kto sa kedy spýta samospráv?

S primátorom Brezovej pod Bradlom

„Počas troch volebných období vo funkcii, som si neosvojil predkladať schodkový rozpočet”, konštatuje primátor mesta Brezová pod Bradlom Ivan Ďurkovič. Výška rozpočtu v meste sa každoročne pohybuje na úrovni 22 až 25 mil. Sk. Najväčšími výdavkami posledných rokov boli investičné akcie, na ktoré si mesto v roku 1992 zobralo aj 8-miliónový úver. Išlo o účelové prostriedky na vyriešenie zlej dopravnej situácie v meste vrátane vybudovania autobusového nástupišťa, komunikácie s obchvatom okolo centra mesta nákladom 3,5 mil. Sk a dobudovanie športového areálu s hracou futbalovou plochou spĺňajúcou kritériá na usporadúvanie špičkových športových podujatí so šatňami, tribúnou na sedenie pre tisíc ľudí i spoločenskými miestnosťami, kúpaliskom s čističkou, tenisovými kurtami, ku ktorým by postupne mala pribudnúť posilňovňa a sauna v celkovom náklade do 4 mil. Sk.

Prioritou bytová problematika

Práve v Brezovej kladú veľký dôraz na riešenie problematiky bývania. Za posledné dva roky vybudovali kompletnú infraštruktúru pre 39 rodinných domov celkovým nákladom 16 mil. Sk na majetkovo vyrovnaných pozemkoch, pričom 11 mil. Sk z tejto sumy tvoril príspevok z ministerstva výstavby – odboru regionálneho rozvoja. V tomto roku sa tiež skončila výstavba nadštandardnej 12-bytovej rodinnej jednotky stavebnou firmou, ku ktorej opäť mesto vybudovalo infraštruktúru vrátane prístupovej komunikácie nákladom 1,5 mil. Sk. Kým táto bytová jednotka obsahuje predajné byty, na budúci rok majú v pláne projekčne a organizačne pripraviť obdobný niekoľkopodlažný objekt s nájomnými bytmi, určenými pre sociálne a ekonomicky slabších obyvateľov či mladé rodiny. Infraštruktúra v tejto lokalite je už tiež vybudovaná. Primátor Ivan Ďurkovič sa snaží splniť všetky zákonné kritériá a podmienky k tomu, aby sa mestu podarilo získať na výstavbu týchto nájomných sociálnych bytov príspevok, ktorého výška môže dosiahnuť až 50 % nákladov na 1m2. Predpokladaná výška nákladov výstavby bytovky by mala dosiahnuť 20 mil. Sk, keď by mesto získalo príspevok, 10 mil. Sk by vykrylo ďalším úverom. V predstave primátora je jej rozčlenenie na dve časti – v jednej by mali nájsť strechu nad hlavou zostarnutí a zdravotne postihnutí občania, v druhej mladé rodiny.

Zákon širokých lakťov?

„Keď sledujem a hodnotím súčasné spoločenské dianie, mám pocit, že niekedy prevládajú lakte pred sedliackym rozumom. V politike napríklad poslanci schvália zákony, ktoré v praxi prinášajú veľa nepokoja a nelogizmov pri ich každodennom napĺňaní a občan sa sťažuje na toho, kto je najbližšie, teda na nás, najnižšie články v samospráve. Trápi ma tiež, ako dopadne nové územno-správne členenie a reforma verejnej správy. Súčasné členenie je pre nás celkom nevýhodné. Hoci patríme pod 10 kilometrov vzdialenú Myjavu, za väčšinou úradných vecí cestujú občania do 35 kilometrov vzdialeného Nového Mesta nad Váhom, pretože Myjava nemá tie orgány štátnej správy, ktoré jej z titulu okresného mesta patria. Logickejšie a praktickejšie by bolo pričlenenie k bližšej a potrebnými orgánmi štátnej správy vybavenej Senici. Myslíte si však, že sa nás pýta niekto na náš názor?“

Zora Petrášová