Chýbajú zdroje, problém zákonov

Výstavba komunálnej a ekologickej infraštruktúry

Väčšina volených zástupcov obecných a mestských orgánov si je vedomá nevyhnutnosti venovať sa v obciach a mestách výstavbe obecnej infraštruktúry. Dennodenne im to pripomínajú požiadavky občanov na vytvorenie štandardných životných podmienok ako sú vodovod, chodníky, cesty, plynofikácia, byty, ale aj osvetlenie, likvidácia odpadov, kanalizácia a čistenie odpadových vôd atď. O tom, že tieto štandardné podmienky života občanov nie sú v našej republike samozrejmosťou, svedčí množstvo príkladov. Nemusíme chodiť ďaleko. Veď napr. kanalizáciu a upravenú asfaltovú cestu nemajú ani všetci obyvatelia v širšom centre hlavného mesta Slovenska, Bratislavy.

V snahe riešiť tieto nedostatky vo svojich obciach, začali miestne samosprávne orgány ihneď po ich konštituovaní, v zmysle ustanovení zákona o obecnom zriadení, vytvárať podmienky a následne realizovať mnohé investičné akcie pri výstavbe komunálnej a ekologickej infraštruktúry. Za roky 1991 - 1999 predstavovali len kapitálové výdavky obcí sumu 67,3 mld. Sk.

Z celkových výdavkov obcí za uvedené obdobie tvorili kapitálové výdavky 34,6 %. Myslím, že toto percento presvedčivo dokumentuje odhodlanie územnej samosprávy plniť si povinnosti pri zabezpečovaní potrieb obyvateľov obcí a rozvoja obcí, ako im to ukladá zákon o obecnom zriadení.

Krytie zdrojmi

V začiatkoch boli zdrojom kapitálových výdavkov existujúce zdroje štátu, štátnych fondov a vlastné zdroje miest a obcí. Na získanie vlastných zdrojov v mnohých mestách využívali v značnom rozsahu aj predaj majetku. Významným zdrojom financovania investičnej činnosti sa postupne stali úvery a obligácie miest. V tomto roku sme dospeli do obdobia, keď štát a štátne fondy nemajú takmer žiadne zdroje na financovanie budovania infraštruktúry a vlastné finančné zdroje miest a obcí nestačia už ani na zabezpečenie ich základnej samosprávnej činnosti. Takmer sa vyčerpali aj možnosti obcí získavať finančné prostriedky odpredajom svojho majetku, pretože už vhodný alebo takmer žiadny majetok na predaj nemajú. Viaceré nemajú ani zdroje na splácanie úrokov a úverov a mnohé sa dostávajú na hranicu kolapsu. Pritom mestá a obce vybudovanú verejnoprospešnú infraštruktúru nemajú ani vo svojom majetku a nemôžu vybudované hodnoty využiť pri riešení svojich ekonomických problémov, pretože obce dodnes nemôžu byť prevádzkovateľom týchto zariadení a v zmysle platnej legislatívy ich museli bezodplatne odovzdať štátnym monopolom. Aspoň čiastočnou útechou pre niektoré mestá a obce je skutočnosť, že v súvislosti s pripravovanou privatizáciou štátnych energetických monopolov otvorilo ZMOS otázku finančných kompenzácií k obciam za takto odovzdané objekty technickej infraštruktúry a zo strany štátu aj vedení štátnych monopolov bol prejavený záujem vyriešiť oprávnené požiadavky obcí.

Prísľub reformy

Výrazné oživenie podmienok na investičné aktivity miest a obcí očakávajú volení zástupcovia miestnej samosprávy od decentralizácie a modernizácie verejnej správy, presunu kompetencií, a s tým spojený prechod majetku a financií na územnú samosprávu, či už miestnu alebo samosprávu vyšších územných celkov. Toto všetko je spojené s naším úsilím realizovať reformu verejnej správy s cieľom posilniť kompetenčne i finančne miestnu samosprávu a vytvoriť regionálnu samosprávu.

Myslím, že je všetkým známy fakt, že podmienkou poskytnutia finančnej pomoci z prostriedkov Európskej únie je vytvorenie regionálnej samosprávy, ktorá by mala garantovať riešenie regionálnych investičných aktivít v záujme rozvoja príslušného regiónu. Toto je systém práce v Európskej únii, kam sa chceme dostať. Vytvorenie regionálnej samosprávy bolo programovým cieľom vlád už od vzniku samostatnej SR. Teraz sme už blízko k realizácii tohto cieľa, ktorým by sme splnili významnú podmienku na získanie finančných prostriedkov z podporných programov Európskej únie. Nielen ekonomická situácia miest a obcí, ale aj navrhované ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2001 potvrdzujú fakt, že bez prísunu týchto finančných prostriedkov sa pri ďalšom budovaní infraštruktúry v obciach, mestách a regiónoch asi nezaobídeme. V okolitých krajinách si vlády túto myšlienku nielen osvojili, ale prijímajú aj konkrétne legislatívne kroky a opatrenia na plnohodnotné fungovanie regionálnych územných celkov. Musím preto vysloviť sklamanie, že proces reformy verejnej správy a konštituovanie vyšších územných celkov je zabrzdený a v územnej samospráve je obava, či sa vôbec začne s jeho realizáciou v tomto volebnom období.

Legislatívne prekážky

Nevyhnutnou podmienkou budovania komunálnej a ekologickej infraštruktúry je aj ďalšie odstraňovanie legislatívnych prekážok. Sú to napr. ťažký vstup obce do extravilánu obce, vysoké poplatky za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho a lesného fondu, nevyrovnanie vlastníckych vzťahov k pôde, ktoré sťažujú jej vykupovanie na budovanie priemyselných parkov, doriešenie legislatívnych podmienok na budovanie priemyselných parkov, vytvorenie reálnych možností na získanie finančných zdrojov, ktorými by mestá a obce uhradili svoj podiel pri poskytnutí finančných prostriedkov z podporných fondov Európskej únie. Ale aj napr. plánovaný 30-percentný podiel na vyvlastnenie pozemkov pre priemyselné parky, 30 % nákladov na vybudovanie technickej infraštruktúry priemyselných parkov a 30 % hodnoty poplatkov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a za vyňatie pozemkov z lesného fondu.

V záujme Združenia miest a obcí Slovenska je tiež, aby všetky mestá a obce mali dostatok informácií o rôznych možnostiach a podmienkach získavania finančných prostriedkov na budovanie komunálnej a ekologickej infraštruktúry. Poskytovaniu informácií plánujeme venovať väčšiu pozornosť aj v Kancelárii Združenia miest a obcí Slovenska a na tento chceme aktívnejšie využívať našu vebovskú stránku prostredníctvom projektu rozpracovaného v rámci programu Logon.

Michal Sýkora,

predseda Združenia miest a obcí Slovenska