Technické zhodnotenie softvéru

Kúpili sme nehnuteľnosť a zaradili sme ju do majetku firmy. Na obstaranie sme použili pôžičku, ktorú budeme splácať tri roky a s mesačnými splátkami budeme splácať aj dohodnutý úrok. Z akej ceny budeme počítať odpisy? Budú úroky zvyšovať kúpnu cenu, máme to považovať za technické zhodnotenie? Musíme mať doklad o zaplatení ceny? Kúpili sme aj nákladné auto. V kúpnej zmluve je napísané, že platba sa uskutočnila pri podpise zmluvy. Stačí takýto doklad na zaradenie do majetku a odpisovanie?

- Pri obstaraní nehnuteľnosti ide o dve hospodárske operácie:

- získanie úročenej pôžičky od občana s trojročnou lehotou splácania a

- kúpa nehnuteľnosti.

Podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZDP) prijaté úvery a pôžičky nie sú predmetom dane [§ 3 ods. 4 písm. b) ZDP]. Úroky z úverov a pôžičiek, ak získané prostriedky sa použili v súvislosti s podnikaním, s inou samostatnou zárobkovou činnosťou alebo s prenájmom, sa uznávajú za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Nezáleží na tom, na čo boli požičané prostriedky použité, ak sa použili na kúpu nehnuteľnosti, nie sú súčasťou obstarávacích nákladov a nezvyšujú vstupnú cenu. Úroky sú súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku len vtedy, ak ide o náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby do času uvedenia investície do používania.

Pri stanovení výšky odpisov sa bude vychádzať z ceny uvedenej v kúpnej zmluve. Kupujúci môže nehnuteľnosť zaradiť do majetku využívaného na podnikanie (obchodný majetok) až vtedy, keď k nej nadobudol vlastnícke právo - dňom zápisu do katastra nehnuteľností. Túto podmienku obsahuje aj § 28 ods. 1 ZDP. Na uplatnenie odpisov nie je podmienkou, aby hmotný majetok bol zaplatený. Podľa § 26 ods. 1 ZDP daňovník môže odpisovať hmotný a nehmotný majetok vtedy, ak ho používa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, čo preukazuje tým, že o ňom účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4 ZDP (v prípade prenájmu).

Základnou hodnotou na odpisovanie je vstupná cena. V prípade odplatného obstarania hmotného majetku je vstupnou cenou obstarávacia cena - tu ustanovenie § 29 ods. 1 písm. a) ZDP odkazuje na § 25 ods. 4 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, kde sa pod obstarávacou cenou rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním. Náklady súvisiace s obstaraním hmotného a nehmotného majetku potom bližšie vymedzujú vykonávacie predpisy k zákonu o účtovníctve, a to Postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva v čl. II ods. 2 a Postupy účtovania v sústave podvojného účtovníctva v čl. VII kapitoly o účtovej triede 0.

V prípade kúpy nákladného automobilu nie je podmienkou odpisovania zaplatenie kúpnej ceny. Dokladom preukazujúcim obstarávaciu cenu bude zmluva, pre ktorú síce Občiansky zákonník nepredpisuje písomnú formu, bude ju však vyžadovať dopravná polícia pri prepise držiteľa nákladného automobilu v evidencii motorových vozidiel.

V júni sme kúpili doplnenie softvérového programu účtovníctva v hodnote 35 000 Sk k softvéru, ktorý je už odpísaný. Budeme to účtovať ako iný nehmotný majetok a odpisovať napríklad za 4 roky?

- V prvom rade treba posúdiť, či ide o samostatný softvér alebo technické zhodnotenie už používaného a odpísaného softvéru. Zákon č. 366/1999 Z. z. upravuje v § 33 technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, ktorým je rekonštrukcia alebo modernizácia. Pri nehmotnom majetku prichádza do úvahy len modernizácia - ide o rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Súčasť veci je bez hlavnej veci nepoužiteľná.

Softvérové balíky sa ustavične vyvíjajú. Ich tvorcovia ponúkajú každoročne nové rozšírené a zdokonalené verzie (upgrade). Pritom tieto nové verzie majú rozličné riešenia: v niektorých prípadoch sa dodávajú programové moduly, ktoré sa pripoja k jestvujúcim modulom pôvodnej verzie, a len tak sa stanú funkčnými. Pre toho, kto nemá pôvodnú verziu, je upgrade balík nepoužiteľný. V takomto prípade ide skutočne o technické zhodnotenie a nemožno ho chápať ako samostatný produkt.

V iných prípadoch sa uvedie na trh kompletná nová verzia, ktorú môže použiť aj ten, kto staršie verzie nemal. Pre používateľa starších verzií sa po nainštalovaní novej verzie stane stará verzia zbytočnou. Na veci nič nemení skutočnosť, že používateľom starších verzií sa poskytuje pri kúpe novej verzie zľava.

Iným prípadom je, keď sa na trhu ponúkajú balíky funkčne nezávislých programov, ktoré majú len obsahovú súvislosť. Tak to býva napríklad v prípadoch účtovníctva, kde sa v jednom balíku ponúkajú programy pre peňažný denník, evidenciu zásob, evidenciu o jazdách, mzdovú evidenciu, vystavovanie faktúr, evidenciu DPH a pod., pričom tieto programy sú funkčne nezávislé, a preto si používateľ nemusí zakúpiť a začať používať všetky programy naraz. Ak si používateľ prvky takéhoto balíka kupuje a uvádza do používania postupne, nemožno hovoriť o technickom zhodnocovaní jedného prvku nehmotného majetku, ale o samostatných prvkoch.

V konkrétnom prípade treba zistiť, či doplňujúci softvér má charakter samostatného programu (balíka programov), ktoré s pôvodným balíkom súvisia obsahovo, ale nie funkčne (fungujú aj bez pôvodného softvéru). V tom prípade by išlo o samostatný predmet, ktorý vzhľadom na nový cenový limit pre nehmotný majetok 40 000 Sk by neplnil kritériá nehmotného majetku a výdavky by sa mohli uplatniť v roku zaplatenia. Ak sú nové programy funkčne závislé od pôvodného softvéru, ide o technické zhodnotenie odpísaného nehmotného majetku, ktoré presahuje limit 20 000 Sk, a preto sa považuje za iný majetok [§26 ods. 6 písm. d) zákona o DPH]. Odpíše sa najneskôr do piatich rokov, ale aj napríklad za dva roky v súlade s účtovnými predpismi (§ 26 ods. 8 ZDP).

Ing. Tatjana Pecháčová