Tretí sektor závisí od výrobného

Bez kvalitnej teoretickej prípravy hrozí skĺznutie do stereotypov

Ak porovnávam prácu manažéra v športe a výrobnom podniku vychádza mi, že rozdiely v podstate neexistujú. Športoví manažéri však vyvíjajú svoju aktivitu v treťom sektore, závislom od toho, čo vyprodukujú manažéri vo výrobe. Ako vieme, situácia z ekonomického hľadiska u nás nie je ružová, konkrétne v športe - ale napríklad aj v kultúre - biznis nejde podľa predstáv. Do týchto sfér neprúdia peniaze, preto to majú manažéri ťažšie. Z finančného koláča sa im dostáva iba zlomok z prostriedkov, aké majú k dispozícii v ekonomicky vyspelých krajinách, kde ide do tretieho sektora až 20-30 percent rozpočtových prostriedkov. S tým všetkým súvisí aj fakt, že podmienky na šport sú na našom teritóriu komplikovanejšie. Spoločným menovateľom práce športového a firemného manažéra je práca s ľuďmi, pre oboch platí, že musia držať prst na tepe dňa, byť ustavične v kontakte s oblasťou a médiom, s ktorým pracujú. Vo výrobno-obchodnej sfére sú charakteristické dynamicky sa meniace východiská, v športe je všeobecne známa vysoká popularita ľudí, ktorí sú verejnosti často na očiach.

Potenciál vedomostí

Dôležité pre manažérsku prácu sú skúsenosti i teoretické znalosti. Bez kvalitnej teoretickej prípravy hrozí manažérovi skĺznutie do stereotypov - už tým, že nezvládne stopercentne celú škálu problémov. Manažér súčasnosti musí byť v každom prípade vzdelaný, mať široký potenciál vedomostí, aby bol pri rokovaniach vždy rovnocenným partnerom. Prax je určite tiež vítanou položkou. Počas nej si manažér buduje okruh známostí, umožňujúci mu zvýšiť predpoklady na uplatnenie sa. Myslím si súčasne, že na túto profesiu musia byť v človeku danosti, štandardné zákonitosti sa časom stabilizujú. Ideálne je, ak patrí manažér k osobnostiam tej-ktorej oblasti a je všeobecne akceptovaný v širokom okruhu.

Ak mám porovnávať postavenie manažéra u nás a v zahraničí, v cudzine má väčší priestor pôsobnosti a bojuje o objemnejší kus koláča, z ktorého si vcelku pohodlne môžu ujedať viacerí. U nás, ako som už v úvode naznačil, je opačná situácia. Objektívne si musíme priznať, že na Slovensku, kde jednoznačne chýbajú tradície, je málo vzdelaných a skúsených manažérov. Priekopníci na tomto poli sa sformovali živelne, a až v ostatnom čase sa začína so systematickou výchovou kádrov do tejto oblasti. Vo vyspelých západných krajinách je naopak kvantum kvalitných manažérov a neprekvapuje, že aj mnohé z našich firiem ich vyhľadávajú v cudzine.

Priama úmera

Ideálom je, ak manažér platí za podkutého odborníka v odvetví, v ktorom vyvíja svoju činnosť. V tejto súvislosti sa musím zmieniť aj o dvojfunkcii tréner (či kouč) - manažér. Ak kouč dokáže vycítiť talent, má bezpochyby predpoklady aj na dobrú manažérsku prácu, domnievam sa však, že nie je podmienkou, aby bol aj kvalitným manažérom. Zastávam názor, že koučovia by sa mali venovať trénerstvu a manažéri svojej profesii, aby jeden či druhý zbytočne nerozmeľovali svoju energiu.

Právo posudzovať prácu športového manažéra patrí bez diskusie majiteľovi klubu, ktorý vidí čo divák nie - konkrétne ekonomické výsledky. Tie by mali rásť vedno so športovými, a ak sa tak deje, možno vysloviť spokojnosť. Keď jedna zo zložiek, ktoré sú v priamej úmere, pokrivkáva, vtedy treba hľadať príčiny a lepšie riešenia aktuálneho stavu.

Igor Moška, generálny sekretár

Slovenského tenisového zväzu