Povstanie proti spoplatňovaniu štúdia

„It is the end of the world as we know,“ hučal minulý týždeň z reproduktorov vo Viedni pred budovou rakúskeho parlamentu starý známy šláger americkej skupiny REM a dokonale vyjadroval bojovnú náladu protestujúcich študentov. Podľa policajného odhadu sa ich zišlo asi 30 000, vedenie vysokoškolákov hovorí o 50 000 demonštrantoch. Ale aj v ostatných univerzitných mestách, či už v Grazi, Linzi, v Innsbrucku a ďalších vyvolalo rozhodnutie rakúskej vlády zaviesť od októbra 2001 školské poplatky v sume 5000 šilingov za semester nespokojnosť a nevôľu mladých ľudí, ktorí sa cítia byť vládou kancelára W. Schüssela podvedení a oklamaní. Veď ešte 4. februára 2000, keď bola vymenovaná nová vláda, W. Schüssel viackrát ubezpečil študentov, že spoplatňovanie štúdia nie je v programe vlády. Podporiť študentov preto prišli okrem opozičných politikov nielen učitelia, profesori, rektori vysokých škôl a univerzít, ktorí majú obavy o budúcnosť školského systému v krajine, ale aj – a to napriek vyslovenému zákazu ministerky vzdelávania Elizabeth Gehrerovej - vo veľkom počte gymnazisti – budúci vysokoškoláci. Veľkú pozornosť vyvolala aj kritika predsedníčky krajinskej vlády Štajersko Waltraud Krasnicovej, ktorá je členkou vládnucej strany ÖVP. Z jej iniciatívy skupina expertov vypracovala analýzu, podľa ktorej postup vlády môže viesť k poklesu úrovne vzdelávacieho systému Rakúska. Solidaritu so študentmi vyjadril aj predsedajúci Rakúskej rektorskej konferencie prof. Georg Winckler, ktorý vyzval vládu na urýchlené vypracovanie rozsiahleho konceptu reformy v oblasti vzdelávania a výskumu na vysokých školách: „Je to nevyhnutný predpoklad na zásadné zmeny a rozhodnutia. Ak vyžadujeme poplatky, musíme ponúknuť adekvátne protislužby.”

Treba povedať, že keď neberieme do úvahy súkromné školy, bolo doteraz vzdelávanie v Rakúsku bezplatné a okrem tzv. talentových skúšok na niektorých vybratých školách aj voľne prístupné pre každého. Výsledkom toho je asi 230 000 vysokoškolákov v krajine, z ktorých však až 43 % počas roka nezloží ani jednu skúšku, a využíva len výhody sladkého študentského života. Podľa nedávno vykonaného prieskumu 60 % študujúcich v priebehu štúdia aspoň jeden semester pracuje. Pochopiteľne, znamená to predĺženie študijného času. Na druhej rane v niektorých prípadoch bez vlastného pričinenia študenti nemôžu načas absolvovať určité predpísané prednášky, skúšky alebo cvičenia, lebo kapacita posluchárne je nedostačujúca, čas skúšajúceho profesora obmedzený. Výsledok je alarmujúci: len 4,8 % študujúcich skončí svoje štúdium v zákonom stanovenom čase.

Zástupcovia vysokoškolákov argumentujú práve s uvedenými nedostatkami a vyžadujú zavedenie účinných reforiem vo výchovnom a vzdelávacom procese. Spoplatňovanie štúdia za daných okolností môže viesť k sociálnemu nummerus clausus, a tým aj k rozdeleniu spoločnosti.

Vláda sľubuje od zavedenia poplatkov príjem približne 2 mld. šilingov do štátnej pokladnice. Z tejto sumy 1 mld. ATS by sa mala vrátiť do univerzít (o takúto sumu bola skrátená dotácia univerzít zo štátneho rozpočtu), časť sa dáva na zvýšenie a rozšírenie sociálnych prídavkov a časť na prospechové štipendiá. Či je tento výpočet vlády skutočne reálny, o tom sa vedú tiež ďalekosiahle debaty. Ak sa totiž vychádza z toho, že len približne polovica zapísaných študentov navštevuje prednášky, je teda predpoklad, že má záujem o štúdium a zaplatí požadovaný poplatok, príjem sa skráti na 1,3 mld. ATS. Po odpočítaní rôznych výdavkov a štipendií na reformu vzdelávacieho systému opäť nezostane v podstate nič.

Katarína Lokšová, Viedeň