Potreba jedných hodín

Neplodná kategorizácia na malých a veľkých v EÚ

„Všetkých trinásť kolónií musia zladiť svoje kroky tak, aby odbíjali spolu ako jedny hodiny,“ vyhlásil Benjamin Franklin na začiatku boja za nezávislosť USA na britskej korune. Paralela s EÚ je trochu pritiahnutá za vlasy, avšak aj pätnásť štátov EÚ sa musia naučiť „odbíjať“ rovnako. Ináč budúce fungovanie a rozširovanie únie je ohrozené. Európska únia by mala byť úniou spoločných záujmov a princípov a nie úniou vlastných egoizmov. Minulotýždňový summit lídrov EÚ v Biarritzi dokázal, že únii sa nepodarilo dosiahnuť prienik záujmov, že má k jednotným hodinám ešte ďaleko!

Členské krajiny tikajú podľa vlastných interesov. Jedny chcú „tikať“ ekonomicky o čosi rýchlejšie, druhé zasa požadujú rovnaké a súčinné poťahovanie pondusmi. V Biarritzi sa ukázalo, že pätnástka nenašla odpoveď, ako postupovať rovnakým smerom. Čo sa týka euroagendy, summit bol venovaný štyrom hlavným otázkam týkajúcich sa reformy európskych inštitúcií. Bez ich uskutočnenia, rozširovanie EÚ naplánované od 1. 1. 2003 bude neuskutočniteľné. Je preto prirodzené, že kandidátske štáty, medzi nimi aj Slovensko, s napätím sledovali dvojdňovú výmenu názorov v Biarritzi. Úspech summitu je však iba polovičný. O pokroku sa dá hovoriť len v dvoch oblastiach - v otázke „posilnenej spolupráce“, ktorá umožní „dvojrýchlostnú Európu“ a rozšírením politickej platformy, kde sa odteraz bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, čiže bez práva veta, ktoré by reformy brzdilo. Je to však pokrok parciálny, lebo jednotlivé štáty EÚ majú rôzne názory na daňovú, regionálnu či prisťahovaleckú politiku. Na kompromisy sa ešte len čaká.

Najväčším sklamaním je súboj medzi veľkými a malými krajinami únie. Príčinou je nedohoda v prípade zvyšných oblastí - budúce zloženie Európskej komisie (EK), ktorá je exekutívou únie a rozdeľovanie hlasov medzi členské štáty v Rade ministrov EÚ. Každý členský štát má jedného komisára v EK a veľké štáty (Nemecko, V. Británia, Taliansko, Francúzsko a Španielsko) po dvoch komisároch. Pribudnutím nových členov sa terajšia 20-členná EK môže rozrásť na 35-člennú. Už teraz je v EK viacero zbytočných postov s malou zodpovednosťou. Pritom EK je jednou z najdôležitejších inštitúcií únie, je spolutvorcom európskej legislatívy. Exekutíva by mala byť silnou, akcieschopnou a kontrolovateľnou inštitúciou. Keďže každá členská krajina, aj tie budúce, chce mať priame zastúpenie v EK, tento problém je viac ako akútny. Veľké štáty, impulz dáva najmä Francúzsko, nechcú prísť o svojho druhého komisára, a preto navrhujú radikálnu redukciu počtu komisárov na 12 a ich striedanie podľa rotačného princípu, aby každá krajina mohla mať toho svojho. Takýto návrh narazil na odpor malých štátov na čele s Belgickom, Portugalskom a Holandskom. Tie sa boja, že bude porušená rovnováha medzi malými a veľkými štátmi a prestane platiť princíp rovnoprávnosti. Najmä ak veľké štáty vďaka populačnej prevahe získajú aj vyššie právomoci (viac hlasov) v Rade ministrov.

Belgický denník La Libre Belgique tento spor prirovnal k súboju Dávida s Goliášom. Dávid svoj súboj vyhral. V tomto prípade nejde o súboj kto z koho, ale ako bok po boku krízu záujmov prekonať. Krízu, ktorá ohrozuje nielen malé krajiny, kandidátov, ale úniu ako takú. A to čo najrýchlejšie, lebo finálny dátum vyriešenia tejto otázky - decembrový summit únie v Nice - sa blíži míľovými krokmi.

Iaromír Novák