Komplikované ovzdušie summitu

Blízkovýchodné rokovania odsúdené na neúspech

Všetci zúčastnení - prezidenti USA a Egypta, jordánsky kráľ, ako aj palestínsky prezident a izraelský premiér skepticky pokrútili hlavami na otázku, či summit, na ktorý pricestovali do egyptského letoviska Šarm aš-Šajch, aby zmrazili napätie v blízkovýchodnom regióne, bude mať úspech. Nikto sa však neodvážil položiť otázku doplňujúcu - na čo sem teda prišli? Rokovania poznačené nedýchateľnou atmosférou však napriek tomu odštartovali B. Clinton za sponzorskú stranu „mierového“ procesu, a Husní Mubarak za hostiteľskú stranu vrcholnej schôdzky. Izrael neočakáva prelomový zlom, tak ako ho neočakáva takmer žiadny pozorovateľ. Je logické, že okrem spoločného komuniké - pravdepodobne o potrebe zastavenia násilia - sa vrcholní predstavitelia na viac nezmôžu. Nie pre nedostatok vlastnej energie, skôr pre neexistenciu chuti k niečomu sa zaviazať a neexistenciu rozumných riešení či styčných bodov aspoň návrhu dohody, na základe ktorých by sa k niečomu zaviazali. Hlavní protagonisti - Ehud Barak a Jásir Arafat totiž presadzujú vlastné scenáre s tým, že a priori odmietajú stanovisko druhej strany bez toho, aby sa s ním aspoň oboznámili. Rovnako termíny „mier“ a „bezpečnosť“ majú u oboch strán iný význam a inú interpretáciu.

Arafat to nebude?

„Barak má dosť Arafata a myslí si, že palestínsky predák nie je pripravený na dosiahnutie mieru. Jedného dňa príde nový palestínsky predstaviteľ, ktorý bude schopný uzatvoriť s Izraelom mier. Jeruzalem môže vyvodiť jediný záver - Arafat nie je na mier pripravený.“ Nie príliš lichotivá veta Barakovho hovorcu na adresu osobných kontaktov s premiérovým náprotivkom, ktoré - samozrejme - zohrávajú v rokovaniach významnú úlohu, poodhalila na jednej strane dôležitosť, akú Izrael pripisuje terajšej schôdzke (je zrejmé, že dostať Baraka a Arafata v jeden moment za rovnaký stôl je nemysliteľné), na druhej strane odkryla aj niečo iné. Izraelskej diplomacii donedávna vyhovovalo zloženie palestínskych najvyšších špičiek - s Arafatom si totiž mohli robiť, čo chceli. Je zrejmé, že palestínsky predák neudrží dlho protiizraelské hnutia v pasívnej aktivite, čo by sa mohlo v neposlednom rade obrátiť proti Izraelu a jeho bezpečnosti. Lenže na druhej strane ani Barak si tak nemohol byť istý svojou pozíciou šéfa izraelského kabinetu. Pretože aj také hnutia ako Hamas by radi dosiahli stav neschopnosti Arafata. Pre nič iné, ako namiereniu svojej svätej vojny proti židovskému štátu. Demoralizácia armády by priniesla posilnenie pravicovej špičky politického spektra a Barakovi stratu miesta. Pravdepodobne aj preto sa Barak posilňuje ľuďmi z pravicového Likudu. Druhé, čo hovorcova veta odhalila, je, že Izrael počíta s rozhovormi na „dlhé lakte“, ktoré budú trvať rozhodne dlhšie ako Clintonove posledné dni v Bielom dome. Takže napriek úvodným rozhovorom Baraka s americkým prezidentom nemožno očakávať zásadnejší výsledok ani po skončení summitu. A tretie, čo je však azda najpovážlivejšie, výber slov, ktorý hovorca použil. Jeruzalem si môže totiž myslieť, čo chce, ale nemôže „vyvodiť záver“ - izraelská vláda nemá oprávnenie používať ho ako miesto svojho pôsobenia a teda izraelského štátu. Je však zrejmé, že by ho rada postupne zaviedla do oficiálneho slovníka a urobila si tak ďalší precedens.

Podpora arabského sveta

Predstavitelia susedných arabských krajín nie sú krokom Egypta viesť vrcholnú schôdzku v danom okamžiku nadšené. „Veľmi sa obávame, že stretnutie v Šarm aš-Šajchu zmarí a zastaví palestínske povstanie, najmä po tom, ako vyšlo najavo, že toto povstanie by zmenilo všetky fakty na zemi v prospech Arabov a ich práv... Konečný výsledok toho, čo sa deje, poslúži záujmom a budúcej politike Izraela v regióne.“ Oficiálny sýrsky denník al-Baas neprichádza jediný s tvrdšími vyhláseniami. Iracká tlač položila dokonca otázku, či pomôže navrátiť Jeruzalem Arabom. Podobne vyznievajú komentáre aj v saudskoarabských denníkoch. Obrátená strana summitu však prináša dennú realitu. Hoci päť saudskoarabských lietadiel včera do Egypta dodalo sanitky a 16 ton zdravotníckych potrieb pre evakuovaných Palestínčanov, no počas zrážok s izraelskými vojakmi na Západnom brehu Jordánu a Gazy pribudli ďalší zranení, aj kriticky po tom, čo na demonštráciu rozvášneného davu odpovedala izraelská armáda streľbou s gumovými projektilmi.

Moskva zostala doma

Napriek tomu, že USA prišli okrem prezidenta vyzbrojené aj šéfkou diplomacie a zástupom všetkých poradcov pre otázky Blízkeho východu, že nechýba ani aktivitou sršiaci generálny tajomník OSN Kofi Annan, ba účastníkom je aj vyslanec EÚ Javier Solana, pozvánku pozorovateľa nedostalo Rusko. Šéf rezortu zahraničnej politiky Igor Ivanov dokonca zapochyboval o spôsobe výberu tábora sprostredkovateľov, kam sa Rusko po dlhšej prestávke opäť zaradilo.

Hocako, je otázne, či summit prinesie to základné. Stiahnutie izraelskej armády a zastavenie izraelských útokov v palestínskych mestách na Západnom brehu a v pásme Gazy. Protipožiadavka bezpečnosti sa totiž nedá dosiahnuť, kým násilie pokračuje.

(sb)