Aby dal kolegom, založil dom

Pravidelne pred Vianocami v niektorých organizáciách dostávajú členovia odborov menší darček v podobe kolekcie alebo drobnejšej finančnej výpomoci. Nebolo to inak ani v základnej organizácii (ZO) Kovo v ZŤS Hriňovské strojárne. Vlani pred Vianocami výbor ZO odsúhlasil, že dá každému členovi po 500 Sk. Medzitým však prišiel v skrachovanej banke o 556-tisíc Sk. Tlak na vyplatenie peňazí sa však stupňoval a predseda ZO Anton Trebuľa sa napokon rozhodol, že aj keď im veľa neostalo, tak vyplatia 550 odborárom aspoň po 300 Sk. „Kolegovia boli za vyplatenie za každú cenu,“ povedal mi v rozhovore o svojom nevšednom a pre neho a jeho rodinu riskantnom kroku. Na bežnom účte v inej banke mala vtedy ich odborová organizácia menší obnos, ten však bol na časovo viazanom vklade. „Odhodlal som sa vziať si ako súkromná osoba pôžičku vo výške 200-tisíc Sk a z nej vyplatiť peniaze. Nebolo to pre mňa jednoduché, lebo inštitúcia, ktorá mi peniaze dala, chcela záruku.“ A tak sa A. Trebuľa zaručil časťou svojho rodinného domu. Peniaze mal požičané na pol roka. Tŕpol, lebo aj o tej druhej banke kolovali rozličné chýry a bál sa, že aj posledné peniaze „prepadnú“. Napokon pôžičku vyrovnal vybraním hotovosti a zo slušných úrokov. Na otázku, ako reagovala manželka, hovorí, že hneď jej o tom ani nepovedal. „Pri štyroch deťoch to bolo závažné rozhodnutie, ale teraz mi je to smiešne.“ Čo mu však v čase, keď sa to doma „prevalilo“, povedala manželka, nechcel komentovať.

A čo si myslí o práci vyšších odborových orgánov? Podľa neho prístup k odborárom býva problematický.

„Členská základňa upiera zrak vyššie, ale svoje si vyžaduje aj od funkcionárov základných organizácií. Všetko sa odráža od toho, čo sa dohodne Ťhoreť. Funkcionári vyššieho rangu by sa nemali tak

bratríčkovať s vládou. Chce to od nich väčšiu razanciu voči vláde. Myslím, že v budúcnosti budeme musieť postupovať inak ako doteraz. Odbory nedokážu veci doťahovať a neraz zastanú v polovici cesty.“

Andrej Pokojný