Zákon o obchode alebo...?

Komentuje Zuzana Krútka

Ako urobiť zákon o obchodných reťazcoch, aby boli (aspoň ako-tak) spokojní obchodníci aj ich dodávatelia? Jedným zo zámerov tvorcov zákona bolo obmedziť „nekalé obchodné praktiky“. Na mysli mali hlavne platby opačným smerom, ako býva vo vzťahu dodávateľ-odberateľ zvykom. Neumožniť vyberanie poplatkov za zaradenie do zoznamu dodávateľov, tzv. zalistovanie, ale ani uplatňovanie neúmerne vysokých marží pri lacnejších (domácich) výrobkoch, ktoré vyťahujú ich cenu na úroveň drahšieho tovaru, takže sa ich nižšia dodacia cena stáva zbytočnou. Zákon chcel presadiť aj miesto pre domáce výrobky v ponuke (zahraničných) super- a hypermarketov. Bola z toho licitácia. Kým MH SR pôvodne chcelo legislatívne zakotviť, že predajňa s dominantným postavením na trhu musí výrobok ponúkať aspoň od troch rôznych výrobcov, pričom jeden musí byť domáci, výrobcom potravín a poľnohospodárom sa to málilo. Na otázku, kto im uhradí straty, ak „tovar do počtu“ zostane ležať v regáloch, odpovedali ministerskí úradníci zástupcom obchodu len pokrčením plecami.

Nie je ľahké zbaviť sa starých návykov. Pred rokmi mala výroba v spoločnosti dominantné postavenie. Obchod často žobronil, aby dostal to, čo chcel, veď to najlepšie bolo prednostne určené na export . Dnes si obchod môže vyberať a „výrobári“ absolvujú tvrdú školu marketingu, ale aj racionalizácie výroby, študujú logistiku, ktorú donedávna uplatňovali viac-menej intuitívne alebo vôbec nie. Možno sa im čudovať, že v rodiacom sa zákone vytušili možnosť, ako „zalobovať“ za svoje záujmy? Prečo padli takmer všetky slovenské konzervárne? Môže zákon, ktorý má upravovať výstavbu hypermarketov v záujme vytvárania optimálnej obchodnej siete, zabezpečiť, aby tie, čo tu ešte máme, sa nepoložili, ale prosperovali?

Súvislosti medzi kúpou u nás vyrobeného tovaru a podporou domácej zamestnanosti sú jasné. Lenže zákon o obchode má riešiť problémy obchodu. Dať mu pravidlá, ktoré vylúčia napríklad vynútenie si dohody o neplatení za tovar. Čím iným je „prvá dodávka zadarmo“? Ale ponechá výber tovaru na obchodníka. Ten vie, že uspeje len s dobrým tovarom za adekvátnu cenu. Ak bude ešte aj slovenský, tým lepšie. Podporme potravinárov a poľnohospodárov. Ale skúsme to urobiť tak, ako to robia inde. Systémovo, jasne, v pravidlách, ktoré ich zaviažu, ako si túto podporu zaslúžia. A tak, aby na ňu nedoplácali iní.