Podpora skupinového myslenia

Moderátor môže zefektívniť silu tímovej spolupráce

Tzv. tímoví hráči sú v súčasnosti aj v našich podnikoch a firmách niekoľko krokov pred ostatnými. V období, keď sa myšlienky a nápady jednotlivcov môžu efektívne využiť iba v skupine, skúmajú odborníci možnosti, ako ešte väčšmi zefektívniť silu tímového myslenia. Jedným z nich je aj Švajčiar Yves Oesch, lektor kurzov zameraných na rozvoj kreativity, ktorý sa snaží ako moderátor podporiť „skupinový mozog“. Ako nezaujatý sprievodca procesom, ktorého úlohou je nájsť riešenie určitého problému, v ňom hrá hlavnú úlohu a jeho objektívny pohľad je rozhodujúci.

„Ak spolu napríklad na porade sedia rôzni ľudia, môže externý pozorovateľ nadobudnúť dojem, že má pred sebou niekoľko počítačov, z ktorých každý pracuje s iným operačným systémom,“ zovšeobecňuje Yves Oesch svoje skúsenosti zo zákaziek, ktorých cieľom bolo prepojiť a podporiť myslenie vedúcich pracovníkov rôznych firiem. Alfou a omegou takýchto úloh býva, aby ako moderátor zmysluplne štrukturalizoval myšlienkové pochody celej skupiny. Aby sa tento cieľ dosiahol, musia sa v prvom rade stanoviť ciele, časový rozvrh ich plnenia a pravidlá hry.

Ako povedal Yves Oesch, dôležitý je predovšetkým posledný bod, pretože mnohé štúdie potvrdzujú, že účastníci rôznych porád obyčajne až 80 percent času minú na to, aby vyvracali tvrdenia svojich kolegov. Na listinu pravidiel, ktoré by sa mali vopred jasne vysvetliť všetkým zúčastneným, patrí okrem iného aj to, že každý by mal hovoriť sám za seba, mal by byť stručný a na nové myšlienky by mal reagovať bez výrazov „keď“ a „ale“. Zároveň by sa mali zakázať vyslovovať frázy, ktoré brzdia nové myšlienky a potláčajú tvorivosť.

Ako ďalší krok sa odporúča zachytiť momentálnu situáciu v podniku alebo vo firme. Pracovníci by mali opísať aktuálny stav a určiť, koho sa jeho negatívne prejavy týkajú najviac. Vďaka tomu sa postupne objasnia príčiny problémov. „Účastníci skupinového sedenia musia zistiť, kde sa skrýva jadro problému. Dôležité je, aby sa všetci zhodli na jeho spoločnom pomenovaní. Z toho by malo vyplynúť, ktorá konkrétna situácia by sa mala zmeniť a čo stojí požadovanej zmene v ceste,“ vysvetľuje Yves Oesch.

Až potom prichádza na rad samo riešenie problému. Pri hľadaní myšlienok a alternatív sa musia objaviť úplne nové nápady. Ich zrod moderátor podporí metódou tzv. náhodného slova, ktorá je založená na piatich krokoch. Najprv treba definovať cieľ, zvoliť „náhodné“ slovo a tvoriť k nemu asociácie. Tieto skupiny neskôr privedú k pôvodnému cieľu a rozvinú celkové riešenie. Podľa Yvesa Oescha koncentrácia na JEDNO slovo umožňuje nezapadnúť do tradičných myšlienkových schém a prináša prekvapujúce riešenia a najlepšie výsledky.

Na záver prichádza na rad hodnotenie nových poznatkov a alternatívnych riešení, to znamená zvažovanie ich predností a nedostatkov. Dôležitá je pritom analýza kľúčových faktorov: časového rámca, dotknutých pracovníkov a nákladov. Po skončení tohto štádia treba vypracovať akčný plán. Ten by mal obsahovať opatrenia týkajúce sa priorít a termínov a určenie zodpovedných osôb. „Použitý postup a získané skúsenosti sa oplatí raz za čas zachytiť v podrobnej správe, pričom zvýrazniť by sa mali najlepšie myšlienky. Tieto by mali mať k dispozícii všetci riadiaci pracovníci a vedúci projektov,“ odporúča Yves Oesch.

(ja)