EVA ako ekonomická pridaná hodnota (IV)

Moderné metódy merania a riadenia podnikovej úspešnosti a výkonnosti

Osem pascí implementácie ekonomickej pridanej hodnoty. Pri zavádzaní ekonomickej pridanej hodnoty (EPH, resp. EVA – Economic Value Added) v podniku, treba mať na zreteli podmienky jej funkčnosti, pravidlá úspešnej implementácie a jej možné komplikácie. V štvrtej časti nášho seriálu uvádzame osem najčastejších pascí, s ktorými treba počítať pri implementácii EPH. Upozorňujeme však, že nejde o konečný výpočet všetkých možných nástrah.

Spoločnosť neurobí z EPH životný štýl. Veľa spoločností zavádzajúcich EPH si myslí, že jediné, čo treba robiť, je počítať. Spoločnosť sa však musí naučiť adaptovať smernice, procedúry a metódy, ktoré pomáhajú rozvoju tejto koncepcie. Problémy implementácie musia byť jasne komunikované a trénované, vyšší manažment musí preukázať úplné stotožnenie s koncepciou. Toto umožní zaistiť jednotné podnikové zameranie a napredovanie v prevádzke a stratégii.

Snaha zaviesť EPH príliš rýchlo. Na zavedenie EPH v celej spoločnosti je potrebné veľké množstvo zdrojov a času. Vždy existujú náklady a užitočnosť výberu vhodnej úrovne, na ktorej sa EPH zavedie. Dôkladná analýza nákladovosti a úžitkovosti je vhodný analytický nástroj, ktorý hľadá užitočnosť výberu a zdôvodňuje vzniknuté náklady.

Neadekvátna podpora výkonného manažmentu. Generálny riaditeľ alebo riaditeľ divízie musí predať koncept EPH v celej spoločnosti. Pretože implementácia EPH mení zodpovednosti zamestnancov, veľa z nich bude averzná proti týmto zmenám. Zmeny vplývajúce na pracovné prostredie zahŕňajú komunikované ciele, systém kompenzácie a prístup k ich úlohám. Ak sa odpor neeliminuje, vytvoria sa teritóriá ovplyvňujúce úspech implementácie.

Nepreviazanosť incentív s odmeňovaním. Aby sme zaistili, že manažéri sú zameraní na tvorbu hodnoty pre akcionárov, odmeňovanie a kompenzácia by mali byť zosúladené so zmenou EPH. Manažéri by mali dostať bonus na základe zvýšenia EPH, nie na základe jej výšky.

Ťažkosti s určovaním celkovej výšky zapojeného kapitálu. Je potrebné rozhodnúť, ktoré výdavky (napr. výskum a vývoj, tréning, reklama atď.) sa stanú nákladmi účtovného obdobia a ktoré budú kapitalizované ako stále aktíva. Ak výdavky boli kategorizované ako stále aktíva, aká je ich životnosť a ako by mali byť odpisované? Zákon o účtovníctve je veľmi strohý a zákon o dani z príjmov navrhuje odpisové metódy, ktoré väčšinou umožňujú zotavenie peňažných výdavkov rýchlejšie, ako je skutočná životnosť stálych aktív. Je potrebné urobiť analýzu životnosti aktív a nájsť vhodnú metódu a čas odpisovania.

Ťažkosti s určovaním celkovej ceny kapitálu. Je pomerne komplikované určiť vážený priemer ceny kapitálu pre jednotlivé zložky kapitálu, ako aj vážený priemer ceny kapitálu pre jednotlivé segmenty alebo geografické časti veľkých nadnárodných spoločností.

Manažéri robia často zbytočný rozruch. Pri zavádzaní EPH niektorí zamestnanci spoločnosti majú tendenciu robiť zo všetkého veľkú filozofickú kauzu. Protichodné ťahanice tvorby hodnoty pre akcionárov a pre zamestnancov a komunitu pôsobia rozptyľujúco a zmätočne.

Tréning je „odbavený“ veľmi rýchlo. Spoločnosti veľmi často nerozšíria vedomosti o EPH dostatočne múdro v celej organizácii. Tí, ktorí rozumejú EPH, vedia, aký dôležitý je tréning pre každého v organizácii, pretože aj najnižšie zamestnanecké pozície pomáhajú tvoriť hodnotu. To znamená previazanie EPH s kľúčovými prevádzkovými ukazovateľmi (napr. čas obratu alebo obrátkovosť zásob) a uistenie, že ľudia, ktorých sa to týka, vedia, ako sa ich to týka.

Ing. Miroslav Krajčovič

M. B. A.

(Autor je vedúci tréner SMC Inštitútu finančného vzdelávania a člen správnej rady SAF.)

Pasce úspešnej implementácie ekonomickej pridanej hodnoty

Spoločnosť neurobí z EPH životný štýl

Snaha zaviesť EPH príliš rýchlo

Slabá podpora výkonného manažmentu

Nepreviazanosť incentív s odmeňovaním

Určenie výšky zapojeného kapitálu

Určenie ceny zapojeného kapitálu

Manažéri robia často zbytočný rozruch

Nedostatočná podpora tréningu