Referendum vo väčšine kandidátskych krajín

Vytvorí sa v EÚ aj druhá komora EP?

Brusel/Paríž (TASR) - Väčšina kandidátskych štátov vrátane SR predpokladá, že po skončení rokovaní o vstupe do EÚ rozhodnú definitívne o pristúpení krajiny k tomuto integračnému zoskupeniu občania v referende. Z 12 rokujúcich krajín neplánuje ľudové hlasovanie zatiaľ iba Bulharsko a Cyprus. Hoci vo väčšine kandidátskych štátov nevyžaduje ústava usporiadanie referenda pri vstupe do EÚ, Slovensko, ČR, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Malta i Rumunsko počítajú s usporiadaním plebiscitu. Referendum o pristúpení nových členov naopak nepripravuje žiadna zo súčasných členských štátov EÚ, hoci v uplynulom období zaznelo niekoľko hlasov volajúcich po tom, aby sa súčasní obyvatelia EÚ mali možnosť vyjadriť, či si želajú vstup nových krajín do únie.

Francúzske predsedníctvo EÚ, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, úloha národných parlamentov v EÚ a jej rozšírenie sú hlavnými témami rokovania 130 poslancov parlamentov z 28 európskych krajín, ktoré včera pokračovalo druhým dňom v parížskom Versailles. V diskusiách s francúzskym premiérom L. Jospinom a ministrom pre európske záležitosti P. Moscovicim účastníci konferencie hovorili najmä o inštitucionálnych reformách EÚ, o vyvážení hlasov v Európskej rade a o spôsobe, akým by sa dal rozšíriť zoznam otázok a problémov, o ktorých je možné rozhodovať. V diskusii zazneli aj kritické hlasy týkajúce sa blížiaceho sa summitu EÚ v Nice, najmä pokiaľ ide o reálnosť prijímania konkrétnych rozhodnutí.

Na konferencii sa hovorilo aj o myšlienke vytvorenia druhej komory Európskeho parlamentu, ktorá by mala reprezentovať jednotlivé štáty. Tento návrh, ktorý vyšiel od nemeckého ministra zahraničných vecí J. Fischera a britského premiéra T. Blaira a ktorý podporuje i francúzsky prezident J. Chirac, sa snaží doriešiť demokratický deficit v EÚ. Na druhej strane by však dve komory EP skomplikovali inštitucionálnu reformu EÚ, keďže de facto by išlo už o tretiu komoru po Európskej rade.