Je cieľom privatizácie iba výmena manažmentu?

Komentuje Zdena Rabayová

Po vyše rok trvajúcich diskusiách na rôznych úrovniach vládny kabinet minulý týždeň schválil model transformácie slovenskej elektroenergetiky Tak ako sme naznačili ešte predtým, ako so značným časovým posunom vyriekol svoj verdikt, konečná verzia je kompromisom medzi názormi dvoch proti sebe stojacich táborov. To znamená, že Slovenské elektrárne prehrali argumentačný boj, aby prenosová sústava bola aj naďalej súčasťou tohto podniku. Stane sa z nej samostatná nezávislá spoločnosť, so stopercentnou účasťou štátu. Opäť však s doplnkom – zatiaľ. Na druhej strane je zasa rozhodnutie o tom, že zdroje na výrobu elektriny (jadrové, tepelné a vodné elektrárne ) zostanú pod strechou SE, možno chápať ako jasné víťazstvo odborníkov z radov energetikov. Slovenské elektrárne sa budú privatizovať ako celok. Ale len 49-percentný podiel z nich, približne v horizonte jeden a pol roka. Podobne sa budú privatizovať aj tri terajšie rozvodné elektrárenské podniky - Západoslovenské, Východoslovenské a Stredoslovenské energetické závody, ktoré sú v súčasnosti ešte štátnymi podnikmi. Pokiaľ však ide o teplárne, ktoré dnes patria pod ZSE, SSE a VSE, tie sa odčlenia ako samostatné podniky. Do ich privatizácie sa budú môcť zapojiť aj obce a mestá. Otázka, či založia s teplárňami spoločné podniky alebo sa časť akcií bezodplatne prevedie na samosprávy, tiež zostáva zatiaľ otvorená. Odpoveď na ňu dajú až odporúčania privatizačného a finančného poradcu, na ktorého sa plánuje vyhlásiť medzinárodný tender. A to už v priebehu niekoľkých týždňov. Rovnako určitý čas teda potrvá, kým sa verejnosť dozvie, ako sa dorieši otázka obrovskej zadlženosti Slovenských elektrární. Podľa schváleného modelu existuje len určitá predstava, že sa ich vyše šesdesiatmiliardová úverová zaťaženosť (podľa najnovších informácií majú SE až 70-miliardový dlh) rozloží na vzniknuté subjekty. V súvislosti so schválením čiastočnej privatizácie elektroenergetiky treba však dodať, že práve zlá hospodárska situácia SE bola silnou kartou v rukách tých, ktorí boli a aj sú za radikálnejší a rýchlejší postup procesu odštátnenia. V zahraničnom investorovi vidia spásu nielen v podobe prílevu investícií, ale aj dosadení vlastného manažmentu. Ten súčasný či nedávny je podľa nich zodpovedný za hospodárske problémy i stále vznikajúce kauzy. Žiaľ, rodiaca sa aféra okolo tendra na strážnu službu Jadrovej elektrárne v Mochovciach už oveľa viditeľnejšie naznačuje, že ryba smrdí od hlavy. Manažment Slovenských elektrární totiž viac-menej iba vykonáva príkazy zriaďovateľského ministerstva. No ak sa prostredníctvom neho a najmä osôb „delegovaných“ koaličnými stranami do predstavenstva a dozornej rady tejto štátnej akciovky začnú presadzovať záujmy rôznych lobistických skupín, nečudo, že rôznych škandálikov pribúda. A tak je namieste otázka, či pred avizovanou privatizáciou nejde o zámer. Naštrbený imidž elektrární sa môže negatívne podpísať pod ponúkanú cenu za privatizovaný podiel.