Svet sa dočkal ozajstných hier rekordov

Letná olympiáda v Sydney včera dopísala svoju úchvatnú históriu

Skončila sa olympiáda, ktorá dala svetu krásnu zábavu, oddych a priniesla množstvo úchvatných športových zážitkov. Urobila radosť miliónom ľudí v dejisku hier, miliardám pri televíznych obrazovkách, státisícom v dejisku hier pred veľkoplošnými obrazovkami. Hry v Sydney možno nazvať olympiádou superlatívov. Stali sa najsledovanejšími v doterajšej novodobej histórii olympionizmu, predalo sa 87 percent všetkých vstupeniek v hodnote asi 800 miliónov dolárov, čo je jedným z rekordov hier (v Atlante sa predalo vyše 82 percent).

Priemerne súboje v hlavnom centre hier – Sydney Olympik Park - sledovalo 400 345 divákov, celkovo do tohto obrovského komplexu niekoľkých štadiónov, kultúrnych stánkov a občerstvovacích zariadení prišlo viac ako 4 milióny ľudí (okrem toho sa súboje odohrali v ďalších troch strediskách). Televízny signál sa šíril do 220 krajín, čo je ďalším rekordom hier (v Atlante 214, Barcelone 193).

Radosť i šoky

Olympijské boje sa odohrali v 300 disciplínach v 28 druhoch športu, v ktorých súťažilo takmer 11-tisíc športovcov zo 199 krajín sveta (najviac zastúpených krajín na OH). Padlo niekoľko desiatok svetových a olympijských rekordov, jedine v atletike štatisti nezaznamenali zmenu svetového maxima. V plávaní sa jeho hodnota menila 14-krát a raz sa vyrovnal platný rekord. Pokiaľ ide o atletiku, tam sa rozdali medaily v zlatej hodnote do 24 krajín, celkovo olympijské kovy putovali v tomto športe do 44 krajín.

Olympiáda v Sydney zaznamenala niekoľko pozoruhodných faktov. V kanoistike Nemka Fischerová získala svoju šiestu zlatú olympijskú medailu, po tretí raz sa olympijskými víťazkami v pozemnom hokeji stali Austrálčanky. Veslár, Brit Steven Redgrave, získal piate zlato za sebou, Čech Jan Železný sa stal trojnásobným olympijským víťazom. Poliak Korzeniowski ako prvý chodec v histórii dokázal zvíťaziť na olympiáde na 20 aj 50 km. Prvé zlato pre Grécko v atletike v novodobej histórii hier zaistil Kenteris v behu na 200 m, čím spôsobil azda najväčšie prekvapenie v atletike. Väčšie, akým bolo vypadnutie skvelého skokana o žrdi Bubku v kvalifikácii.

Najviac medailí získal plavec Thorpe (3 zlaté, 2 strieborné), cyklistka Zillardová (3-1-0), plavkyňa de Bruijnová (3-0-2), atlétka M. Johnsonová (3-0-2), plavkyňa Thomsová (3-0-2). Popri slzách radosti boli aj tie s nádychom bolesti a sklamania. Zaznamenalo sa niekoľko dopingových prehreškov, ktoré stáli niektorých športovcov stratu medaily. V centre bola dopingová aféra rumunskej gymnastky Raducanovej, ktorá prišla o zlatú medailu vo viacboji.

Naša bilancia

Slovensko získalo na XXVII. olympijských hrách 5 medailí a dovedna 38 olympijských bodov (pri bodovaní prvých šiestich v poradí). V Sydney sme mali zatiaľ najpočetnejšiu výpravu, pozostávajúcu zo 112 športovcov, z nich dvaja boli náhradníci (Kadnár a Wiebauer). Dvaja pretekári vôbec nesúťažili, zápasník Mazáč neprešiel vážením a do súťaže ho nepustili, z bojov predčasne odišiel prekážkar Kováč. Zranil sa v tréningu, no priznal to až v deň pretekov. Mnohí ašpiranti na medailu z našej výpravy na ňu nesiahli – strelec Gönci, dvojkajak Bača – Riszdorfer, štvorkajak Erban, Tarr, R. Riszdorfer, Vlček, vodná slalomárka Kaliská. Určite viac sa čakalo od futbalistov, basketbalistiek, džudistu, atlétov. Jedine naši medailisti splnili očakávanie, aj keď u Martikána vo vodnom slalome sa čakalo zlato, nie striebro. „Nie všetci naši športovci, ktorí mohli byť úspešní, urobili pre to všetko,“ priznal predseda SOV František Chmelár. Vyhodnotenie účinkovania našej výpravy bude známe najneskôr do 20. októbra.

Stálo to zato

Olympijské súťaže mali hladký a takmer bezproblémový priebeh, čo platilo aj o veciach okolo. Organizačný výbor olympiády zvládol hry vynikajúco aj zásluhou 547-tisíc dobrovoľníkov, ktorí sa na ich existencii podieľali celých sedem prípravných rokov. Všetko toto sú štatistické fakty, ktoré neprezradia v úplnej šírke to, čo sa naozaj dialo v Sydney a v celej Austrálii. Podstatné, čo doteraz nebolo až tak cítiť na olympiádach, bolo, že OH sa stali skutočnými hrami nielen pre športovcov, ale pre celý austrálsky národ.

Ľudia sa bavili počas 15 dní priam neskutočným spôsobom. Radosť a pýcha z dobre organizovaných hier bola cítiť odvšadiaľ. Išlo o olympiádu, ktorá zabávala celý národ a svet. V Sydney sa vytvorila jedna obrovská priateľská rodina, v ktorej dominoval šport. Srdečnosť a priateľstvo patrili k hlavným charakteristickým črtám týchto hier. Štadióny sa neprehýbali od návštevnosti pre to, aby sa lámali rekordy, ale pre to, že ľudia chceli vidieť súťaže. Pre každého Austrálčana sa stalo cťou a prirodzenou prestížou byť na OH a pomáhať všetkým, ktorí na ne prišli - nech už merali akúkoľvek vzdialenosť.

Ak pred sto rokmi túžil otec novodobých olympijských hier Pierre de Coubertin po hrách pre všetkých, teraz by sa ich bol dožil a mal by iste dobrý pocit, že sa jeho želanie naplnilo. Bola to skutočne olympiáda so všetkým, čo k nej patrí, ktorú sa oplatilo vidieť a prežiť. Každý iný organizátor olympijských hier bude mať veľmi ťažkú úlohu prekonať tieto hry plné ľudskosti, priateľstva, súťaživosti a radosti. V prejave na záverečnom ceremoniáli to otvorene zdôraznil aj predseda Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch, ktorý o 21.05 hod. austrálskeho času hry ukončil. Súčasne pozval športovcov sveta na najbližší sviatok, ktorým budú o štyri roky olympijské hry v Grécku, rodisku olympizmu. Pre súčasnosť zostalo v platnosti: „G'day Australia, bola si fantastická.“