Podvodné odpisovanie dlhov

Úroky z pôžičiek vyššie ako investície

Za „obyčajný podvod“ označila humanitárna organizácia Oxfam program odpisovania dlhu, ktorý pre Zambiu a ďalších osem afrických krajín pripravila Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Zambia má podľa informácií, ktoré Oxfam získal z ústredia MMF, svojim veriteľom zaplatiť viac ako minulý rok napriek tomu, že už v októbri sa má začať odpisovať jej astronomický dlh. Úroky z už odpísaného dlhu sa tejto krajine pod ťarchou nového úveru od MMF zvyšujú z minuloročných 136 miliónov USD na súčasných 235 miliónov USD.

Na postupnom odpisovaní dlhu najchudobnejším krajinám sa v júni minulého roka dohodli predstavitelia krajín G7. Dohoda sa mala týkať 25 prevažne afrických krajín a sumy 100 mld. USD. Program mal odštartovať do konca tohto roka. No Západ akoby na svoj sľub medzitým zabudol. Africké vlády SB a MMF vyčítajú pomalosť, s akou sa v týchto inštitúciách tradične pristupuje k ich záležitostiam. Z pôvodných 25 krajín sa program odpisovania dlhu rozbieha len v deviatich a týka sa len zlomku zo spomínaných 100 miliárd USD. Zambia je jedným z deviatich kandidátov, ktorí splnili náročné kritériá, no v konečnom dôsledku zahraničným bankám na úrokoch zaplatí viac ako v minulosti. V rovnakej situácii sa nachádza aj Mozambik, Mali, Tanzánia, Malawi a Burkina Faso.

Po tom, ako sa lídri krajín G8 na júlovom summite v japonskej Okinave nedohodli na rozsiahlejšom programe odpisovania dlhu, sa v Londýne začiatkom septembra stretli predstavitelia piatich afrických štátov pod vedením nigérijského prezidenta Oluseguna Obasanja. Nálada na londýnskom summite podľa prítomných novinárov pripomínala vzburu zo začiatku osemdesiatych rokov, keď krajiny ako napríklad Mexiko jednoducho odmietli splácať dlhy západným inštitúciám.

V súvislosti s programom odpisovania dlhov sa veľa očakáva od stretnutia prezidenta SB Jima Wolfensohna a nového šéfa MMF Horsta Köhlera. Ani jeden z nich nepopiera tlak, akým sa rozhodujúci veritelia snažia zabrániť ústupkom proti africkým krajinám. Ich hlavným argumentom je fakt, že ich peniaze v drvivej väčšine prípadov nesplnili svoj účel. Tým malo byť výrazné oživenie ekonomík tretieho sveta. Na druhej strane lobujú organizácie ako Oxfam. Za „maskota“ svojej kampane si vybrali práve Zambiu. Úroky, ktoré táto krajina ročne odvádza do pokladníc MMF a SB, niekoľkonásobne prevyšujú jej investície do školstva a zdravotníctva. A takýmto spôsobom sa ekonomiky tretieho sveta naozaj neoživujú...

Roman Lipták

Pretória