Deň, ktorý otriasol Prahou

Pražský Deň Globálnej akcie proti MMF sa začal slnečným ránom a miernym chaosom. Na Námestie Mieru dorazili ako prvé čierno-červené vlajky svetového anarchizmu. Od deviatej sem začali prúdiť ozajstné masy mladých, takže plocha sa rýchlo sfarbila dúhovým spektrom farieb radikálnej ľavice. Pozornosť pútal veľký transparent s nápisom v ruštine: Medzinárodná solidarita s ruskými pracujúcimi. Pri plátne s azbukou sa čudesne vynímal černoch s rastamanským účesom. Vysvitlo, že ide o anglického odborára z londýnskeho metra. Volá sa Graham a pracuje aj pre medzinárodný výbor solidarity s ruskými štrajkujúcimi robotníkmi. Podľa neho je MMF priamo zodpovedný za deštrukciu ruského priemyslu a za reštriktívnu politiku ruskej vlády. Tvrdí, že v Rusku sa vraj už znovu zakladajú robotnícke soviety, ktoré prevezmú postupne štátnu moc... Obrovským davom sa predierajú novinári a „novinári”, ktorých zamestnávateľ sa volá BIS. Ľudia od televízie sú väčšinou odmeraní a nejavia záujem o názory demonštrantov. Protiváhou veľkých masmédií sú našťastie novinári z Independent Media Center, ktorí v dave usilovne vedú rozhovory a sľubujú, že kamerami zachytia každú brutalitu zo strany polície. Oficiálnym organizátorom hlavného protestného dňa je Iniciatíva proti ekonomickej globalizácii - INPEG. Keďže ju stále nepočuť, megafónu sa ujíma rakúsky trockista z medzinárodnej LRKI. Teatrálne burcuje za svetovú revolúciu proti nadnárodnému kapitálu. Po jeho slovách sa dav konečne začína hýbať a preskupovať. Podľa nejasných inštrukcií INPEG-u sa pomaly formujú tri sprievody s vlastnými trasami. Modrý blok tvoria hlavne anarchisti. V ružovom bloku pôjdu trockisti a odborári. Najpestrejší je žltý blok. Spája umelcov s obrovskými figurínami bankárov, gréckych odborárov, členov európskej skupiny Zelených a komunistickú mládež z Česka, zo Slovenska, z Belgicka a Turecka. Mário je členom Socialistického zväzu mladých a je Róm. Čítal niekde, že politika MMF núti slovenskú vládu krátiť sociálne dávky. „To postihuje najviac nezamestnaných Rómov na východnom Slovensku. Tí potom hladujú a kradnú zemiaky, čím zasa rastie rasové nepriateľstvo,“ vysvetľuje s červenou zástavou v ruke. Jeden Turek má tvár zahalenú červenou maskou. Je obrovský a so vztýčenou päsťou pózuje pred hlúčikom fotografujúcich novinárov. Česi ho prezývajú Golem. Drobná Gamzi mi vysvetľuje, že v Turecku je diktatúra, a preto sa niektorí maskovaním chránia pred zatknutím doma.

Cieľom protestu je zablokovať rokovanie MMF v Kongresovom centre. Kráčam v žltom bloku, ktorý má pred sebou najkratšiu a zároveň najťažšiu trasu. Asi preto ružový blok mení pôvodnú trasu a uprostred pochodu sa pridáva k žltému sprievodu. Hlavnou prekážkou je Nuselský most. Ešte pred príchodom čela sprievodu sa pred ním zhlukli novinári a zvedavo sledujú ťažkotonážnu masu rozloženú na moste. Priečne tam stojí desať vojenských transportérov a medzi nimi rady špeciálnych jednotiek. Čierne prilby, čierne štíty - českí demonštranti ich prezývajú robokopovia. Keď začujú spev blížiaceho sa sprievodu, tí v prvom rade očividne znervóznejú a ich rad sa akoby zatriasol. Nad našimi hlavami sa objavia prvé helikoptéry. S príchodom čela sprievodu sa priestranstvo pred mostom postupne zapĺňa. Vedenie preberá talianska radikálna organizácia Ya Basta. Jej najbojovnejší aktivisti sa obliekajú do bielych uniforiem a nastupujú do prvých radov. Niektorí majú prilby a štíty. Postupne sa im darí odstraňovať policajné zátarasy: kým prvý rad palicami odtláča policajtov od seba, druhý rad zospodu rýchlo demontuje a odhadzuje kovovú zátarasu Takto postupne padá jedna línia za druhou. Potom už nastupuje fyzické stretnutie. Ya Basta používa palice a kamene. Každý útok je koordinovaný a premyslený. Vždy o kúsok zatlačia prvý policajný rad, a potom sa stiahnu a odpočívajú. Vzájomné meranie síl trvá vyše dvoch hodín. O situácii v prvej línii informujú Taliani vyčkávajúci sprievod priebežne megafónom zo strechy nákladného automobilu. Dozvedáme sa správy o tom, že Kongresové centrum je obliehané demonštrantmi aj z druhej strany za mostom. Dav nadšene tlieska, spieva sa Avanti Popolo. Helikoptéry lietajú čoraz nižšie, ostrý ženský hlas z megafónu preto väčšinou nepočuť. Po troch koordinovaných útokoch už prvé línie nevládzu. Taliani vyzývajú dobrovoľníkov k striedaniu síl. V dave však evidentne chýba energia, odvaha a skúsenosti. Na pomoc idú len jednotlivci. Preto organizátori oficiálne končia akciu a vyzývajú demonštrantov na ústup. „Bojovníci“ Ya Basty s unavenými

tvárami odchádzajú napriek obdivnému potlesku skromne a ticho.

Dvadsiaty šiesty september vstúpi do českých dejín ako deň, ktorý doslova otriasol Prahou. Skoro celý som ho strávil v uliciach spolu s demonštrantmi. Preto môžem celé protestné hnutie jasne rozdeliť na tri skupiny. Početne najsilnejší boli jednoznačne pokojní demonštranti, ktorí sa uspokojili s politickým protestom a s pokojnou, niekoľkohodinovou blokádou Kongresového centra. Druhú, menšiu skupinu, tvorili radikálni anarchisti, ktorí sa dopúšťali násilia tým, že chceli preraziť policajnú ochranu pred rokovacou budovou. A posledná, najmenšia vrstva demonštrantov, to boli tie skupinky výtržníkov, ktorých nezmyselnému plieneniu venovali médiá najväčšiu pozornosť. Keď sa mi večer naskytla možnosť zhliadnuť správy, neveril som vlastným očiam. Televízia namiešala divákom geniálne presvedčivý koktail, ozajstnú zmes klamstva, pravdy a polopravdy. Skrátka - efektívna politická propaganda. Jej účelom bolo obrátiť verejnú mienku úplne proti odporcom MMF. Jedným z najjednoduchších spôsobov ako vyvolať všeobecný odpor k antiglobalistom, je stotožniť celý protest s násilím. Preto v správach museli dominovať obrázky horiacich barikád, letiacich kameňov a rozbitých výkladov. Ešte medzi ne šikovne vsunúť zábery z pokojne manifestujúceho sprievodu - a trik sa vydaril. O jeho účinnosti som sa presvedčil pri odchode z Prahy. Na autobusovej stanici diskutovali dvaja Pražáci o tom, či je lepšie pozatvárať všetkých demonštrantov vopred alebo len niektorých z nich odchytávať lasom tak, „ako to robili s tými divými Indiánmi“. Klobúk dolu, páni propagandisti!

Leo Singer