Hodnotenie je na stole, chcú však oveľa hlbšie

Existuje riešenie pre jadrovú elektráren V-1?

Nič viac a nič menej nemohol momentálne povedať prezident Konfederácie odborových zväzov Ivan Saktor na obhajobu ľudí pracujúcich v Atómových elektrárňach Jaslovské Bohunice, ktorí majú o niekoľko rokov stratiť prácu zastavením činnosti V-1, ako výrok, že „vlády prichádzajú a odchádzajú, jadrové zariadenia však ostávajú“. Táto veta si okamžite našla miesto v relikviároch zástancov, ako aj odporcov jadrovej energetiky, ba povedal by som, vošla priam do histórie tohto odvetvia. Niektorí jej prisúdia belasú stužku nádeje, že s V-1 to nemusí skončiť tak, ako rozhodla táto vláda a elektráreň aj po roku 2006 bude vyrábať, druhí zasa čiernu, lebo symbolizuje začiatok funusu ich snáh dotiahnuť rozhodnutie vlády do konca. Ivan Saktor svojím výrokom dal niektorým podnet, aby ho zaradili do panoptika členov tzv. „slovenskej jadrovej lobby“.

Keď kabinet rozhodol o odstavení elektrárne, vtedy z politických dôvodov, dnes hovorí o prebytku elektriny na Slovensku, nezohľadnil psychologický moment, že vysokokvalifikovaní odborníci nebudú čakať na svojich postoch, kým im ktosi povie, že zajtra už prísť nemusia, že končia. Budú odchádzať skôr. Čo sa stane? Podľa predpokladov možno aj to, že dôjde k ešte skoršiemu skončeniu jej prevádzky, alebo k možnému ohrozeniu bezpečnosti elektrárne, čo by však nikto nedovolil. A tak by sa chtiac-nechtiac uplatnil prvý variant. Existuje však aj tretie východisko, ktorým je pripraviť také kompenzácie pre personál, ktoré by zabránili jeho predčasnému odchodu. Do histórie isto vstúpi aj nedávne stanovisko Greenpeace, ktoré v otvorenom liste predsedovi vlády M. Dzurindovi hovorí o „zásadných rozporoch v hodnotení jadrovej bezpečnosti V-1“. Požiadavka o „uverejnenie dokumentácie bezpečnostnej konštrukcie a jej posúdenie nezávislými odborníkmi...“ je tiež na hranici snov. Vie si niekto predstaviť, ako by sa mal uverejniť stoh dokumentov? Ide aj o výzvu premiérovi, aby po jej prevzatí uverejnil kontrolnú správu Asociácie dozorov krajín EÚ nad jadrovou bezpečnosťou elektrárne V-1, ktorú má asociácia prezentovať 6. októbra. Lenže obsah správy, ako sa ukazuje, je pre činnosť Greenpeace skôr kontraproduktívny. A čo sa týka nezávislosti, tak prvým nezávislým článkom v reťazci je Úrad jadrového dozoru SR, druhé nezávislé posúdenie V-1 urobila práve uvedená asociácia, zastupovaná odborníkmi z Nemecka, Francúzska, Anglicka, Fínska, zo Španielska, z Talianska a Belgicka. Ďalšie posúdenie, svojou hĺbkou a rozsahom ojedinelé v histórii svetovej jadrovej energetiky(!), vykoná pripravovaná misia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu so sídlom vo Viedni.

Nedávno som sa chcel porozprávať práve o otázkach bezpečnosti jadrových elektrární s predstaviteľom jedného mimoriadne vplyvného dozoru nad jadrovou bezpečnosťou zo štátu, ktorého demokratickosť a civilizačné hodnoty nik na svete nespochybňuje. Mýlil som sa. Bolo mi povedané, že mediálny rozhovor by mohol poskytnúť len v prítomnosti príslušného zástupcu ambasády jeho krajiny. Ako vidieť, nie všetky otázky jadrovej energetiky je vhodné „prepierať“ na verejnosti. Aj toto je súčasť demokracie. Platia isté regule a pravidlá, a preto aj niektoré požiadavky na uskutočnenie demokratického procesu posudzovania bezpečnosti jadrových elektrární v podobe, ako sú niekedy prezentované, sú skôr propagačnou floskulou.

Vladimír Turanský