Jasná porážka eurooptimistov

Dánske Nej možno odštartuje „dvojrýchlostnú Európu“

Politikom sa plakať nepatrí, ale vo štvrtok večer mal dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen slzy v očiach. Bola to chvíľa, keď musel priznať porážku svojej dlhobudovanej proeurópskej politiky. Výsledky štvrtkového referenda totiž jasne ukázali, že aj napriek tomu, že dánska vláda, časť opozície a väčšina predstaviteľov hospodárstva lobovala za implementáciu eura, nakoniec bolo viac dánskych voličov, ktorí povedali nie pripojeniu sa k Európskej menovej únii (EMÚ) ako tých, ktorí spájali svoju budúcnosť s euro. Po konečnom oznámení výsledkov už vieme, že euroskeptikov pri vysokej 87,9-percentnej účasti na referende podporilo až 53,1 percent voličov, kým zástancovia eura dostali iba 46,9 percent hlasov. Dánsko pred referendom ničím iným ani nežilo ako prieskumami verejnej mienky na tému eurozóna. Hoci boli náznaky, že intenzívne úsilie vlády presvedčiť nerozhodných voličov sa možno vyplatí, realisti očakávali výhru odporcov eura.

Vôľa ľudu sa prejavila, treba sa poďakovať, život ide ďalej. Možno to vyjde nabudúce. Lebo to ešte neznamená, že odteraz je pre Dánov cesta do eurozóny zarúbaná. Ibaže štvrtkové referendum významovo presahuje hranice maličkého dánskeho kráľovstva. Najmä politicky. Mimochodom, dokazujú to aj okamžité reakcie predstaviteľov popredných euroštátnikov. Európska komisia sa slovami svojho šéfa Romana Prodiho ani netajila, že ľutuje rozhodnutie väčšiny Dánov. „Pozitívna voľba bola v našom spoločnom záujme,“ povedal. Prodi len dúfa, že toto rozhodnutie nebude mať nepriaznivý vplyv na euro, ktoré je v poslednom čase už aj tak ťažko skúšanou menou. Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Nicole Fontainová považuje dánske referendum za premrhanú šancu a „prehru pre EMړ, avšak aj napriek tomu budú štáty eurozóny aj naďalej intenzívne pokračovať v zavádzaní eura a v budovaní vnútornej ekonomickej kohézie.

Očakávali sa aj vyjadrenia predstaviteľov Švédska a Veľkej Británie, kde sa podobné referendá tiež pripravujú. Švédsky premiér Göran Persson priznal, že dánske Nej v referende ovplyvní mienku švédskych voličov, ale nebude dôvodom na zrušenie referenda o vstupe do eurozóny. Ráznejšie sa prejavil britský premiér Tony Blair, keď povedal, že dánska voľba nič nezmení na principiálnom postoji jeho vlády začleniť sa do EMÚ. Nakoniec, Britov čaká podobné hlasovanie až o dva roky a túto časovú rezervu v Londýne považujú za dostatočnú na kvalitné presvedčenie obyvateľstva o potrebe vstupu do eurozóny a na zladenie ekonomík Británie a štátov EMÚ. Avšak, aj keď si to nepriznajú, víťazstvo dánskych euroskeptikov určite vystrašilo vlády v Londýne a Štokholme.

Mimochodom, dánska voľba znamená ťažkú psychologickú ranu pre samu Európsku úniu. Veď rozširovanie únie smerom na východ sa akoby dostalo do mŕtveho bodu, inštitucionálne reformy sa vlečú pomalým tempom a euroskeptikom rastú preferencie nielen v Rakúsku, ale aj v Nórsku, možnom budúcom členovi EÚ, a už aj silne proeurópskom Holandsku a samom motore únie - Nemecku a Francúzsku. To je nepríjemné najmä z hľadiska východoeurópskych kandidátov na vstup do EÚ. Naznačuje, že u euroobčanov chýba vôľa na ďalšie rozširovanie únie, čo zas svedčí o tom, že vlády členských štátov nedokážu presvedčiť verejnosť o potrebe a výhodách členstva v EÚ a potrebe ďalšej európskej integrácie.

Politický vplyv dánskeho Nej euru však môže podľa niektorých znalcov europolitiky urýchliť aj debaty o takzvanej „dvojrýchlostnej Európskej únii“, čo znamená, že jedenásť členských štátov eurozóny, ku ktorým sa od 1. januára 2001 pripojí aj Grécko, už nebudú trpezlivo čakať na neisté rozhodovanie sa zvyšku členov EÚ (Dánska, Švédska a Veľkej Británie, prípadne v budúcnosti Nórska) a budú hľadať spôsoby ešte tesnejšieho vzájomného ekonomického prepojenia, modely rýchlejšej ekonomickej súčinnosti. „Naša krajina môže stratiť svoj vplyv,“ vystríha v tejto súvislosti dánsky šéf financií M. Lykketof. Vznik „silnejšieho a samostatnejšieho ekonomického jadra“ a pomalších oblastí mimo eurozóny - veď budúcim členom EÚ zo strednej a východnej Európy potrvá dlho, kým splnia potrebné kritériá na vstup do EMÚ - by pritom ohrozil samu myšlienku budovania spoločnej a rovnoprávnej Európy a v konečnom dôsledku možno znegoval celé doterajšie proeurópske úsilie.

Pod lupou mali situáciu v Dánsku aj analytici z finančných trhov. Veď dánske referendum bolo v podstate prvým vážnejším testom pre krehkú 21-mesačnú spoločnú európsku menu. Dánska nedôvera oslabenému euru, ktoré minulý týždeň museli revitalizovať centrálne banky siedmich najrozvinutejších štátov sveta, spoločnej mene určite nepomohla. Aby zabránil zbytočnej panike či skeptickým náladám, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Wim Duisenberg vyhlásil, že aj napriek výsledkom referenda, spolupráca medzi Kodaňou a ECB bude aj naďalej normálna. Ministri financií jedenástich štátov eurozóny, naznačili, že im je veľmi ľúto, že medzi seba neprijmú svojho dánskeho kolegu Mogensa Lykketofa, ale ubezpečili Dánov, že dvere do EMÚ sú pre nich stále otvorené. Dáni teraz čakajú na ohlas na finančných trhoch. Dánska centrálna banka dokonca uvažuje o zvýšení úrokových sadzieb o pol percenta, aby predišla špekuláciám na finančnom trhu.

Štvrtkové referendum možno bude precedensom, možno iba nevýznamnou kapitolou v histórii EÚ. Dánska vláda, aj napriek svojmu neúspechu neodstupuje, nakoniec, nikto to od nej ani nechce, avšak odmietnutie eura určite skomplikuje pozíciu krajiny. Dánsko sa totiž dostane do akejsi izolácie, čo sa prejaví najmä v roku 2002, keď Kodaň bude pol roka predsedať EÚ. Dánski ministri totiž nebudú môcť predsedať a ani sa zúčastňovať na práci dvoch kľúčových orgánov politiky EÚ - skupiny ministrov financií Euro-12 a nového zoskupenia ministrov zahraničných vecí a obrany, ktoré bude riadiť spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku. Vo štvrtok večer v Dánsku vládlo aj nadšenie aj sklamanie. Vo zvyšku Európy rozčarovanie a neistota.

Iaromír Novák