Hospodársky denník
USD51,965 Sk
EUR43,692 Sk
CHF29,042 Sk
CZK1,24 Sk
  Piatok  20.Októbra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Pán šéfredaktor, nepodceňujte ľudí

Exkluzívne interview premiéra M. Dzurindu

V stredu popoludní po schôdzi vlády SR prijal premiér Mikuláš Dzurinda šéfredaktora Hospodárskeho denníka a výkonného podpredsedu Hospodárskeho klubu (NEF) Petra Kasalovského. Odpovedal na jeho otázky a v závere 33-minútového stretnutia sa zaujímal o aktivity Hospodárskeho klubu, pričom prisľúbil svoju účasť v brainstormingu o aktuálnych hospodárskych a spoločenských problémoch začiatkom 2001. roku.

Hd - Aké bude Slovensko pred voľbami v roku 2002?

M. Dzurinda - Slovensko v čase volieb na jeseň v roku 2002 bude ekonomicky stabilizovanou krajinou, stojacou pred dvermi EÚ takmer úplne pripravené na to, aby do únie vstúpiť mohlo. Bude to krajina, v ktorej už nikoho ani vo sne nenapadne, že by voľby mohli byť čo i len trochu manipulované alebo nie 100-percentne slobodné. Bude to krajina, kde väčšine ľudí, jasnej väčšine ľudí bude zrejmé, že reformy mali zmysel, že priniesli prvé konkrétne výsledky nielen z hľadiska makroekonomického, ale aj v osobnej skúsenosti občanov. Aj preto očakávam, že kampaň v parlamentných voľbách na jeseň 2002 bude na jednej strane živá, ale na druhej strane celkom pokojná.

Hd - Takže ste stále optimista?

M. Dzurinda - Celkom jednoznačne.

Hd - V polčase vládnutia koalícia ako taká je v nezávideniahodnej pozícii. Podľa výskumov verejnej mienky volebné preferencie nie sú práve slávne. V tom druhom polčase pôjde asi o ten „druhý dych“. Vy ako bežec na dlhé trate viete, že podmieňuje úspech. Čiže vláda ho musí chytiť, aby presvedčila väčšinu občanov... Mám na mysli aj výskum o situácii v tranzitívnych krajinách, ktorý sa robil na objednávku americkej vlády. Konštatovalo sa v ňom, že v podstate 69 % obyvateľstva nie je na tom lepšie ako v roku 1989. Vy ste kouč a viete, že tu bol problém s požiadavkou nového spôsobu vládnutia, ktorú vyslovil Jozef Migaš. Aj vicepremiér Pavol Hamžík mal nejaké poznámky v tomto smere. Béla Bugár stále trvá na tvrdých požiadavkách SMK, ktoré nie sú pre vás ako pre premiéra príjemné. Ako to spraviť, aby to v koalícii fungovalo? triedať hráčov alebo...

M. Dzurinda - Premiérska stolička nepatrí medzi stoličky, na ktorých sa človek cíti príjemne. Nebol som takýto idealista ani na samom začiatku a dnes ma to už naozaj nemôže ani vyrušiť. Začnem od konca. Včera večer bola koaličná rada a niesla sa celkom v duchu porozumenia a znášanlivosti. Vyjadril som sa trošku živšie - expresívnejšie, keď som povedal, že v takej širokej vládnej koalícii mám dostatočný žalúdok na to, aby som znášal sem-tam nejaký ten mediálny výkrik alebo atak. Takže, nič dramatické sa neuskutočnilo ani včera, nič dramatické sa neudialo v poslednom období, aby som bol nepokojnejší, než je to adekvátne môjmu postaveniu. Ale poďme k tej podstate. Zabehol som už 16 maratónov, ale neviem, čo je „druhý dych“. Viem však, čo je to

rozložiť si sily

a najmä viem, že treba mať dobrú kondíciu a kondíciu treba natrénovať. A práve z tohto uhla pohľadu som celkom pokojný a nesmierne sa teším na druhú polovicu volebného obdobia. Aj keď povedzme očakávam na rozdiel od maratónskeho behu, že už budeme trpieť menej. Pretože to nepochybne menej populárne a ťažšie sme urobili za prvé dva roky. Práve preto, že viem, čo sme museli podniknúť za tie prvé dva roky, ma neznepokojujú ani prieskumy verejnej mienky, ani vývoj volebných preferencií. Práve naopak. Viete, často si poviem, že chvála Pánu Bohu aj za tú trpezlivosť, ktorú občania preukázali a preukazujú a do druhej polovice volebného obdobia idem s pokojným a reálnym optimizmom, že práve teraz budeme schopní dokázať, že reformy mali zmysel, že prinášajú konkrétne výsledky pre konkrétnych ľudí a že aj v konečnom dôsledku sa to prejaví na vývoji preferencií a v konečnom dôsledku na volebných výsledkoch. Celkom pokojne chcem povedať, že sú to práve integračné procesy, do ktorých akoby sa všetko naše úsilie koncentrovalo, teda aj snahy poskytnúť občanom Slovenskej republiky definitívne prosperitu, pokoj a bezpečnosť. Tieto integračné procesy budú vrcholiť práve v tom ďalšom volebnom období. Je to obrovská

výzva aj pre mňa

samotného a myslím, že aj pre túto vládnu garnitúru.

Hd - To je, samozrejme, otázka budúceho vládneho obdobia. Vy ste založili SDKÚ. Vyjadril som sa v tom zmysle, že ste to urobili včas na rozdiel od iných. Z vášho SDKÚ môže byť a podľa môjho názoru aj bude stredo-pravý blok. Ako na tom percentuálne bude SDKÚ pred voľbami v jeseni roku 2002?

M. Dzurinda - Nebudem hovoriť o percentách, ale nebudem ani skrývať túžbu ťahať „túto káru“ ďalej až do obdobia, povedzme, že to je taký môj sen, keď Slovensko bude definitívne zabezpečené, keď sa stane členom EÚ.

Hd - Keby som mal špekulovať nad tým, čo ste povedali, tak by som mohol povedať asi toľko, že „blok“ bude, keď všetci tí, čo stoja mimo, sa k tomu bloku pridajú, aby mohli čeliť či skôr súťažiť s ďalšími zoskupeniami, ktoré tu máme, alebo budeme mať. Ale to je moja špekulácia...

M. Dzurinda - Je to možno celkom logický názor, možno viac logický ako špekulácia.

Hd - Predsa len, čo z toho, keď ste nastupovali, čo ste si sám predsavzali, nechcem hovoriť obrazne, keď ste sa stali premiérom, je splnené?

M. Dzurinda - Vyviedli sme Slovensko zo zahraničnopolitickej izolácie. To je veľká vec. Keď som bol ako opozičný poslanec vo svete, tak veľmi som sa hanbil trebárs v Štrasburgu za kauzu Gaulieder. Slovensko bolo v izolácii, dostávalo sa na šikmú plochu, začalo krachovať hospodársky a sociálne. V októbri 1998 si vtedajšia vláda požičiavala za 30,8-percentný úrok (!). Ten vývoj bol veľmi zlý, ba hrozila

menová kríza.

Dnes môžem povedať, že o Slovensku sa hovorí – poviem to americkým spôsobom - ako o krajine „success story“. Stretávam sa s takými osobnosťami ako americký prezident, nemecký kancelár, britský premiér, francúzsky premiér a počúvam o obrovskej pozitívnej zmene, ktorú Slovensko urobilo. To sa potom prejavuje vo všetkom – v záujme o krajinu, v podpore, aby Slovensko dostalo členstvo nielen v OECD, ale predovšetkým v EÚ a NATO. To je nesporne obrovský obrat. Po druhé, čo je neoddiskutovateľné, je skutočnosť, že sa nám podarilo stabilizovať hospodárstvo, zachrániť mnohé slovenské fabriky, ktoré boli jednou nohou v hrobe. Zachránili sme VSŽ pred „cross-defaultom“, pred totálnym krachom sme zachránili Naftu Gbely, zachránili sme Kúpele Piešťany a mnohé ďalšie slovenské fabriky. Dnes dokážu slovenské komerčné banky

požičať podnikateľom,

slovenským fabrikám za úrok pod desať percent. Keď som preberal vládu, pod dvadsať percent to nebolo možné. Pozrite sa na vývoj inflácie, pozrite sa na vývoj zahraničného obchodu, ekonomika je jednoznačne stabilná a vykazuje všetky príznaky oživenia. Dnes som sa pozrel na vývoj priemyselnej produkcie v auguste a za osem mesiacov. Medziročný nárast je 9,8 % (!).

Hd - Vy ste v pozícii premiéra, …samozrejme, posun tu je. Vy robíte politiku pre občanov, váš kolega vicepremiér pre ekonomiku dokonca vyhlásil, že dôjde k podstatnému rastu životnej úrovne. Čo je to podstatný rast? Pretože ak robíte politiku a máte úspechy, musí sa to premietnuť aj do kvality života normálnych ľudí. Na druhej strane, či sa nám to páči alebo nie, školstvo nijaká radosť, zdravotníctvo tiež, bežný občan stráca to, na čo bol zvyknutý. Bezpečnosť na slovenských uliciach je prinajmenej problematická. Možno to, čo vám dajú na papier, je iné ako skutočnosť. Beží narkotizácia tohto národa, najmä mladých ľudí. Za dva roky, ak sa mýlim, opravte ma, ani jedna z káuz, o ktorých ste hovorili pred voľbami a po nich, nebola súdne dotiahnutá. Vymáhateľnosť práva na Slovensku nevykazuje zlepšenie, predovšetkým z hľadiska podnikateľskej sféry. V tomto balíku môžu byť aj problémy dokonca z minulého režimu. Došlo k citeľnej zmene myslenia v spoločnosti, ktorá podmieňuje našu úspešnosť...?

M. Dzurinda - V podstate ste si sám odpovedali. Je treba mať

zmysel pre realitu

a pre pravdu. A podľa môjho názoru, za dva roky sa dá urobiť veľa, ale nedá sa urobiť všetko. Zmysel pre realitu a pre pravdu hľadám osobne v trendoch. V trendoch, v merateľných konkrétnych číslach a argumentoch. Dovolím si vyhlásiť, že trendy aj v tých oblastiach, ktoré ste spomenuli, sú pozitívne. Môžeme hovoriť aj o životnej úrovni, môžeme hovoriť aj o organizovanom zločine, môžeme hovoriť o objasnenosti trestných činov, môžeme hovoriť o všetkých parametroch, ktoré ste obsiahli v otázke. Vyhlasujem, pán šéfredaktor, že tieto trendy sú jednoznačne zlepšujúce.

Hd - Pomaly.

M. Dzurinda - O tom môžeme diskutovať donekonečna. Ale moment, hovorme o trendoch, aké tu boli povedzme v rokoch 1995 až 1998, aký príklad dávali vtedajší papaláši - bol by som rád, keby som si práve toto prečítal aj vo vašich novinách - aký príklad dával niekdajší šéf volebného štábu HZDS, kam sa krajina rútila, kto tu zavádzal džungľu, právne bezvedomie a kto sa dnes zúfalo pokúša tieto trendy otočiť. Vyhlasujem, pán šéfredaktor, že sme ich otočili a neviem aký máme priestor vo vašich novinách, ale

ponúkam vám

nekonečné množstvo argumentov. Dnes aspoň jeden. Spomínate si, koľko zákonov označil Ústavný súd SR za protiústavné za obdobie vlády môjho predchodcu? A ja sa pýtam, koľko zákonov za mojej vlády vyhlásil Ústavný súd ako protiústavné? Ani jeden.

Hd - Jeden sa črtá.

M. Dzurinda - Ale nález ešte nie je. Pán šéfredaktor, chcete lepší dôkaz? Som pracovitý človek. Chodím na stretnutia s policajtmi, na stretnutia so šéfmi daňových úradov, chodím aj po bratislavských uliciach.

Hd - Predsa len, jestvujú také názory, že to, čo ste dva roky robili, je v podstate správa domácnosti, ak zoberieme Slovensko ako domácnosť, ktorú ste museli udržať pri živote... Ako sa však priblížiť k tým štandardom, ktoré sú aj v niektorých tranzitívnych krajinách, ale predovšetkým v štátoch EÚ. Nepotrebuje Slovensko projekt, ktorému by tlieskala väčšina občanov? Ten strednodobý, z dielne vašej vlády, takým nie je.

M. Dzurinda - Absolútne s vami nesúhlasím. Predsa poznáme štatistiky a vieme, že 75 % občanov Slovenskej republiky chce do EÚ. Náš projekt je o ceste do EÚ. Ako to, že sa mu netlieska. Tri štvrtiny občanov SR práve tomuto projektu tlieska.

Hd - Otázka EÚ, otázka Severoatlantickej aliancie, otázka OECD, to sú vysoké sféry, do ktorých občan nevchádza. Bežný občan si neuvedomuje priamy dosah.

M. Dzurinda - Práve naopak. Pán šéfredaktor, nepodceňujte ľudí. Veľmi dobre vedia, že máme šancu priblížiť sa k životnej úrovni krajín, ktoré sa na tom lepšie ako my a vedia, že tieto krajiny sú na tom

lepšie aj preto,

že dokázali kooperovať a že dnes sú sústredené práve v EÚ. Ľudia veľmi dobre vedia, že v konečnom dôsledku je to o ich životnej úrovni.

Hd - Pán premiér, ja vás nepresviedčam... Aby sa však tá naša domácnosť - Slovensko - mohla rozvíjať, nestačí, aby prežívala, lebo zatiaľ prežívame, sú tu predsa štatistiky o životnej úrovni, a tie nie sú veľmi radostné.

M. Dzurinda - Ale nemôžu iné byť...

Hd - Zaťaženie väčšiny domácností je veľmi silné, ba kruté a vyhliadky?!

M. Dzurinda - Pán šéfredaktor, mnohé z tých parametrov sú lepšie, ako sme očakávali. Cena za to, čo sa tu dialo, je príliš vysoká. A nemusela byť. Nie je však taká vysoká ako v iných krajinách, ktoré tiež museli prejsť takou tortúrou ako my. V Českej republike, keď prechádzali takýmto obdobím, došlo k hospodárskemu poklesu. Na Slovensku k hospodárskemu poklesu

nikdy nedošlo,

vždy držíme hospodársky rast. Pokles reálnych miezd o 7,3 % nie je síce radostný, ale je omnoho nižší, ako bol v Poľsku, v Maďarsku, ako je v celom rade iných krajín. Tie, ktoré sú za nami, ani nebudem spomínať. Takže, ak si niekto myslí, že čarovným prútikom sa dali zaplátať miliardové straty vo VSŽ, v Nafte Gbely, vykradnuté banky a neviem čo všetko, a ešte zvyšovať aj životnú úroveň, tak má absolútne neadekvátny, neseriózny a nekorektný pohľad. Zdedili sme krajinu na pokraji hospodárskeho úpadku. Odvrátili sme ho. Cross-defaultu sa vyhli aj elektrárne, aj železnice, aj Gabčíkovo, aj železiarne... Poplátali sme obrovské diery. Popritom sme dokázali znížiť dane z príjmov aj podnikateľom, aj občanom. Dokázali sme od tohto školského roka zvýšiť počet novoštudujúcej mládeže na univerzitách o desať percent, dokázali sme prijať celý rad ďalších opatrení, ktoré už majú priamy

pozitívny dosah

na občanov. Že môže kdekto kedykoľvek povedať, že mal a chce mať viac, to je len a len prirodzené. Naštartovali sme trendy, pozitívne trendy, ktoré so znižujúcou sa infláciou povedú aj k rastu reálnych miezd a v konečnom dôsledku k zvýšeniu životnej úrovne.

Hd - Čo sa týka nového myslenia v spoločnosti?

M. Dzurinda - Slovensko urobilo obrovský skok. Za desať-jedenásť rokov od Nežnej revolúcie sme omnoho, omnoho ďalej. Slováci urobili obrovský pokrok a veľmi rýchlo sa zorientovali v tom zmysle slova, že v prvom rade si musíme pomôcť my sami, musíme rýchlo mobilizovať vlastné zdroje, dohnať zameškané, napríklad v oblasti cudzích jazykov, otvoriť sa svetu, nebáť sa byť sebavedomým národom. Urobili sme obrovský pokrok. Ja sa tomu pokroku teším.

Vždy sa dá viac. Na začiatku tohto univerzitného roka som hovoril aj o informatizácii spoločnosti, o tom, že chceme internet do každej dediny, hovoril som o tom na zjazde KOZ, kde to trošku zahučalo, pretože nie každý tomu hneď a zrazu chce rozumieť. Takže, samozrejme, že chceme

robiť viac,

pretože v konečnom dôsledku aj miera nezamestnanosti sa bude znižovať rýchlejšie, ak budeme mať čoraz viac vzdelaných ľudí. Pretože tí dokážu viac, byť flexibilní, vytvárať pracovné miesta, sú viac adaptabilní, takže povedzme investičné prostredie a vzdelávanie vidím ako dve hlavné cesty, ktoré povedú v konečnom dôsledku aj k razantnému znižovaniu miery nezamestnanosti.

Hd - Je možné získať väčšinu voličov na stranu vašej politiky...

M. Dzurinda - Áno. Nedávno sa ma médiá pýtali, či viem o tom, že bývalí funkcionári HZDS vstupujú do SDKÚ. Áno, v konkrétnych mestách, v konkrétnych príkladoch, a ja som na to odvetil a pokojne poviem aj vám, že som nestotožňoval elektorát HZDS s politikou jeho reprezentácie. Ak niekto v sebe pocítil túžbu realizovať sa za novú politiku, tak je iba vítaný. Na Slovensku bude dochádzať k preskupovaniu v tomto smere, aj ku kryštalizácii, aj k profilácii. Takže očakávam takéto pohyby, očakávam, a som presvedčený, že podpora Vladimíra Mečiara bude naďalej klesať. Ja evidujem, že klesá, ľudia sa hľadajú a budú hľadať a ja sa budem naďalej veľmi trpezlivo a pokojne uchádzať ich dôveru, a, samozrejme, aj o dôveru včerajších voličov HZDS.

Peter Kasalovský

počasie

n Dnes bude zrána v nižších polohách miestami hmla alebo nízka oblačnosť, ktorá sa ojedinele udrží po celý deň. Cez deň jasno až polojasno. Najvyššia denná teplota 14 až 18, pri hmle a nízkej oblačnosti okolo 10 stupňov. Slabý premenlivý, cez deň na juhozápade juhovýchodný vietor 4 až 8 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m 7 stupňov. V sobotu a v nedeľu bude jasno až polojasno, zrána a predpoludním v nižších polohách početné hmly, ktoré sa ojedinele udržia po celý deň. Najnižšia nočná teplota 9 až 5, v kotlinách okolo 3, najvyššia denná teplota 15 až 19 stupňov, na severe a pri dlhšie trvajúcej hmle miestami okolo 13 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 7.22 a zapadne o 17.50 hod.

Amsterdamdážď12
Atényoblačno21
Belehradjasno14
Berlínzamračené13
Bratislavapolooblačno15
Bruseloblačno14
Budapešťpolooblačno13
Bukurešťpolooblačno11
Frankfurtpolooblačno14
Helsinkijasno8
Istanbuldážď16
Kodaňoblačno12
Kyjevoblačno7
Lisabonobčasný dážď15
Londýnzamračené15
Madriddážď19
Milánozamračené16
Moskvazamračené6
Oslozamračené9
Parížoblačno16
Prahazamračené13
Rímpolooblačno21
Sofiadážď8
Štokholmoblačno12
Varšavajasno12
Viedeňjasno15
Záhrebpolooblačno13
Ženevazamračené14

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.