Dáte ,,všimné", všimnú si vás?

Práca na katastroch je pre mnohých úradníkov živnosťou

Počet v zákonnej lehote nevybavených návrhov na vklad práva k bytom a iným nehnuteľnostiam do katastra za posledné roky na Slovensku rapídne stúpol. K decembru 1993 bolo 5716 nevybavených zápisov, ku koncu roka 1994 ich počet stúpol na 9022, o rok neskôr na 12 550, v roku 1996 na 23 219, v roku 1998 bolo nevybavených 49 109 žiadostí a koncom prvého polroku 2000 až 62 234. „V prvom polroku tohto roka nastalo veľmi mierne zníženie počtu nevybavených žiadostí. Nie je to v dôsledku zvýšenia počtu vybavených, ale zníženia počtu došlých,“ povedal nám predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Imrich Horňanský. Tzv. expresné poplatky, ktoré by mali byť zavedené v rámci novely Zákona o správnych poplatkoch, túto agendu pravdepodobne neurýchlia. Ak budú totiž vysoké, zaplatia ho len niektorí. Ak budú prijateľné pre občanov, žiadostí bude toľko, že pracovníci na katastroch aj tak nezvládnu agendu do stanoveného termínu a príplatky sa pravdepodobne budú musieť vracať. Jedinou možnosťou je zvýšiť počet zamestnancov na týchto úradoch, lebo tí súčasní sú vraj maximálne vyťažení. Faktom je, že počet pracovníkov katastra je dlhodobo rovnaký, a pritom sa na Slovensku začalo s reštitúciami, predajom bytov do osobného vlastníctva, rozvíja sa trh s bytmi a pod.

V tejto súvislosti sa však hovorí aj o nečinnosti pracovníkov katastrálnych odborov. Je verejným tajomstvom, že zápis do katastra sa dá

rýchlo vybaviť,

ak občan zvolí ten „správny, obálkový“ postup. V opačnom prípade sa čaká rok, dva, ba i viac. A keby sa napríklad budúci majiteľ nehnuteľnosti neozval, tak sa možno ani nedočká.

A tak po vystátí si radu pred príslušnou kanceláriou a následnom zistení v počítači, že vklad ešte nie je vybavený, pracovníčka katastra pošle klienta za príslušným, zodpovedným referentom. Ale ten má iné stránkové hodiny či dni, a tak treba prísť inokedy. Poznačí si dáta „stránky“ a pošle ju domov. A aby peripetiám nebol koniec, na výpis treba kolok v príslušnej hodnote. Aby ho však bolo možné na mieste kúpiť, treba mať pripravenú maličkosť - drobnejšie peniaze, lebo predavačka nemá čím vydať a v administratívnej budove spravidla niet si kde peniaze rozmeniť. A keď takto „vyzbrojený“ človek vstúpi do kancelárie katastra, povedia, že kolok vlastne netreba, lebo výpis pošlú poštou. A keď príde, zistíte, že ide o „výpis, ktorý je nepoužiteľný pre právne úkony“..., a tak sa na kataster treba vrátiť. Tentoraz už naozaj aj s kolkom. Dodávam, že príbeh nie je vymyslený.

Situácia však nie je všade rovnaká. Tam, kde si vedúci pracovníci vynútili disciplínu, tam to ide. Inde tomu nechávajú voľný priebeh a úradníci si z toho

urobili živnosť.

Rozbor činnosti jednotlivých katastrálnych odborov, ktorý k 1. júlu 1999 urobil Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, potvrdzuje rozdielnosť výkonov katastrov. Podľa nich rozdelili katastrálne odbory do štyroch kategórií, pričom počet fungujúcich katastrov a tých, ktoré svojou nečinnosťou kriticky brzdia trh s nehnuteľnosťami, je takmer rovnaký. Dôvodom veľmi pomalého vybavovania záležitostí občanov je často spôsobené veľmi nízkou odbornosťou pracovníkov týchto orgánov. Kvalifikovanejší odborníci z geodézie či pozemkového práva si hľadajú uplatnenie v súkromnom sektore s výrazne lepším mzdovým ohodnotením. Z celkovo asi 2180 zamestnancov katastra je bez požadovanej odbornosti okolo 900 pracovníkov. V niektorých okresoch nie je ani jeden geodet a podobne ani právnik.

Vyčlenenie katastrálnych úradov zo systému krajských a okresných úradov a vytvorenie siete špecializovanej štátnej správy pre túto sféru je ťažiskom novely tzv. katastrálneho zákona, ktorej návrh už schválila vláda SR. Novela predpokladá konštituovanie štyroch katastrálnych úradov - v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach - ktorým bude podliehať

48 správ katastra.

V tých okresoch, kde nebudú sídla katastrálnych orgánov, sa ráta so zachovaním doterajších pracovísk, ktoré sa stanú pracoviskami správ katastra. Doterajšie zaradenie katastrálnych orgánov do štruktúry všeobecnej štátnej správy, ktoré vyplynulo z administratívnej reformy z roku 1996, je podľa Imricha Horňanského v Európe „absolútnou výnimkou“.

Vladimír Turanský