Magistrála pre peších

Komentuje Ladislav Kulik

Hovoriť o výhodách moderných spôsobov komunikácie prostredníctvom najnovších trendov v elektronike i prenosovej technike by bolo azda nosením dreva do lesa. Informatike naskočila zelená a otvárať brány k jej rozvoju u nás v nasledujúcich rokoch proklamoval nedávno nielen premiér M. Dzurinda, ale aj ďalší členovia jeho kabinetu, napríklad ministri Ftáčnik a Harach, ktorí majú k oblasti umelej inteligencie veľmi blízko. Aby sme nešli za príkladmi príliš ďaleko, česká akademická sieť CESNET, určená na komunikáciu hlavne medzi vysokými školami a vedeckými inštitúciami, už pred piatimi-šiestimi rokmi mala internet s kapacitou 30 megabitov za sekundu (Mb/s). V súčasnosti už prekračuje hodnotu 150 Mb/s a táto komunikačná magistrála iba z Prahy do Brna má kapacitu 2 gigabity. Cez tieto siete komunikuje viac ako desať superpočítačov. Aká je situácia u nás? Slovenská akademická sieť SANET ako nezisková organizácia prevádzkuje so štátnym príspevkom približne 10 mil. Sk siete, ktorých parametre sú v porovnaní s okolitými štátmi smiešne. Linka z Košíc do Bratislavy mala ešte pred rokom prenosovú kapacitu 0,5 megabitu za sekundu a iba pár mesiacov je na úrovni dvoch megabitov (1000-násobne nižšia ako spomínaná medzi Prahou a Brnom). Už niekoľko mesiacov sa odkladá zo zasadnutia vlády projekt SUPERSANET na zabezpečenie prenosovej kapacity 155 Mb/s, na ktorý by bolo treba vyčleniť na tento rok asi 60 mil. Sk. Žeby sa jeho predkladateľ minister Ftáčnik zľakol tejto sumy? Isteže, je podstatne väčšia, než o akú si Dzurindov kabinet odklepol zvýšený svoj limit na reprezentačné výdavky. Ale vari výmena vedecko-technických poznatkov a ich zveľaďovanie našimi ľuďmi nie je potenciálnou možnosťou reprezentácie Slovenska?