Agrosektor ako tlmič inflácie

Poľnohospodárstvo dopláca na chyby vlád

Liberalizácia cien vystavila podnikateľskú sféru agrosektora tvrdému dopytovému a rozpočtovému obmedzeniu. Hrubá poľnohospodárska produkcia v rokoch 1990 až 1998 klesla o viac ako 30 %, z toho v rastlinnej výrobe o 33,2 % a v živočíšnej výrobe o 26 %. Počty kráv sa znížili o 48 % a výkrmového dobytka až o 66 %, produkcia mlieka klesla o 40 %. Podobne klesli stavy ošípaných a oviec. V súčasnosti je okolo 45 % fariem stratových a celková strata za rok 1999 predstavuje viac ako 2 mld. Sk. „Jednou zo základných príčin tejto situácie, bola chyba, ktorú vláda urobila už pri reforme v roku 1991, keď sa zrušenie zápornej obratovej dane a zníženie dotácií do poľnohospodárstva nepremietlo do cien poľnohospodárskych výrobkov, tak, ako sa to v súčasnosti robí napríklad pri palivách a energii,“ vysvetľuje v rozhovore pre Hospodársky denník minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. „Rýchlejší rast cien spracovateľov potravín a najmä spotrebiteľských cien, vrátane cien vstupov do poľnohospodárstva, mal za následok prudký pokles spotrebiteľského dopytu a stlačenie poľnohospodárskych nákupných cien, ktorých rast hlboko zaostáva za rastom cien vstupov. Poľnohospodárstvo tak pôsobilo a stále ešte pôsobí ako jeden zo základných faktorov tlmiacich infláciu.“ Adaptačný proces nesprevádzala dostatočne účinná reštrukturalizácia podnikovej sféry a prírastok efektívnosti a konkurencieschopnosti odvetvia.

Obdobne to bolo aj v odvetví spracovania potravín, kde pre pomalú reštrukturalizáciu pretrváva prebytok kapacít a nízka produktivita fixného kapitálu a práce, čo je aj jednou z príčin tlaku na udržiavanie cien poľnohospodárskych surovín na úrovni, ktorá nedrží krok s vývojom nákladov poľnohospodárskej prvovýroby. Na otázku, ktoré sú hlavné problémy trápiace momentálne našich poľnohospodárov, minister uviedol, že je to najmä viaznuci pokrok v obnove vlastníckych práv, osobitne práva užívania a disponovania pozemkovým vlastníctvom v dôsledku pomalého postupu v konsolidácii jeho registrácie a vykonávaní pozemkových úprav. To brzdí zásadnejšie reštrukturalizačné procesy v podnikateľskej sfére. Ďalej netransparentné vlastnícke vzťahy vo veľkej časti právnických osôb podnikajúcich v poľnohospodárstve. Treba však zdôrazniť aj fakt, že pretrváva nedisciplinovanosť v platobných vzťahoch, neštandardné podnikateľské prostredie, nízka vymáhateľnosť záväzkov z obchodného styku a nefungovanie štandardných inštrumentov riešenia platobnej neschopnosti. Poľnohospodárstvo však z hľadiska vytvárania podmienok na vstup do EÚ predstavuje jednu z najzložitejších a najcitlivejších oblastí, ktorou výroba potravín je. „Náš pohľad na poľnohospodárstvo je však blízky tomu európskemu. To znamená, že poľnohospodárstvo považujeme za multifunkčné, teda za čosi viac ako len producenta potravín. Sú to environmentálne, krajinotvorné, sociálne a ďalšie celospoločenské funkcie rozhodujúce pre to, aby sme poľnohospodárstvo zachovali, aj keby možno bolo ekonomicky výhodnejšie potraviny priviezť. Pravda, na realizáciu takejto stratégie máme oveľa menej zdrojov, ako má Európska únia,“ zdôraznil minister.

Vladimír Turanský