Spoločný menovateľ v umení

Pohľad na stenu, kde vedľa seba je vyše dvadsať portrétov od Mikuláša Galandu, Jána Mudrocha, Ladislava Čemického, Gustáva Mallého a iných výtvarníkov až po neznámeho autora a jeho podobizeň dámy z roku 1930 prezrádza, že ide o človeka. Na neho pamätala kurátorka Jan Geržová pri koncipovaní výstavy Spoločný menovateľ, ktorá je v Mirbachovom paláci v Bratislave.

Časť expozície je s dominantnou prítomnosťou ľudskej postavy v obraze. Prevládajú portréty a autoportréty, no nechýbajú ani klasické akty a ohlasy novej figurácie a pop artu 60. rokov.

Druhá skupina výtvarných diel nepriamo ukazuje fenomén človeka 20. storočia absenciou jeho fyzickej prítomnosti, len prostredníctvom stôp, ktoré zanecháva, najmä vo forme objektového umenia a inštalácii. Otis Laubert sa prezentuje desiatkami nájdených a zozbieraných podobných predmetov. Interaktívnu rozlohu súčasného umenia predstavuje inštalácia Mareka Kvetana Obraz v obraze, umelecké využitie autorových röntgenových snímok - diptych Rudolfa Sikoru, medicínske diagnostické vyšetrenia - objekty Richarda Fajnora. V kontrapunkte k týmto polohám pôsobí expresívna figurálna maľba Júliusa Jakobyho, plastika Dušana Králika i klasická poloha psychologického portrétu súčasného človeka rozšírená prostredníctvom fotografie o časovú dimenziu od Ľuda Stacha.

Koncepcia výstavy je postavená na niekoľkých ťažiskových dielach z 90. rokov.

Pavol Erdziak