Ako vyliečiť Zem

Ľudstvo spôsobuje svojej planéte mnoho problémov. Vedci však nestrácajú optimizmus. Domnievajú sa, že ešte stále možno predísť katastrofe. A poznajú aj recept.

Je stará štyri a pol miliardy rokov a jej zdravotný stav je značne znepokojujúci. V minulosti ešte nikdy nedochádzalo k zmenám klímy, kvality vody, vzduchu, lesných porastov i pôdy, ktoré by tak nepriaznivo ovplyvňovali ekosystém Zeme. Podľa tvrdení a skúmaní vedeckých tímov najväčšiu zodpovednosť za to nesie ľudský druh, ktorý sa v roku 1999 rozrástol na viac ako šesť miliárd jedincov.

A pritom je táto situácia najviac alarmujúca práve pre človeka. Začneme stále sa zväčšujúcim rozdielom medzi bohatými a chudobnými oblasťami planéty. Dva výrečné príklady za všetky: V Európe sa ročne zje za jedenásť miliárd dolárov zmrzlinových výrobkov, kým za vodu a hygienické infraštruktúry v rozvojových krajinách sa utratí iba deväť miliárd. Podľa časopisu Forbes prevyšuje majetok 225 najbohatších osobností sveta 1000 miliárd dolárov, čo je suma, ktorá sa rovná ročnému príjmu 2,5 miliardy najchudobnejších obyvateľov zemegule.

Tieto čísla a ďalšie údaje sú bilanciou konca tisícročia, ktorú zverejnil vo svojej výročnej správe Stav sveta washingtonský Worldwatch Institute, jedna z najdôveryhodnejších vedeckých inštitúcií, zaoberajúca sa štúdiom problému planéty. Katastrofická vízia? Vedec Lester Brown a jeho spolupracovníci nezaplnili tri stovky strán správy iba výpočtom hroziacich pohrôm. Neprestávajú sa pozerať do budúcnosti optimisticky a prichádzajú s podnetnými návrhmi. Apelujú však na zmenu kurzu, ktorá sa už v niektorých ekonomicky vyspelých oblastiach začína prejavovať.

Kde hľadať východisko? Docieliť čo najväčšie úspory využitím najlepších technológií a vedeckých poznatkov smerujúcich k reštrukturalizácii, recyklácii a renovácii. Podporovať tých, ktorí prispievajú k ozdraveniu ovzdušia, a dôsledne uplatňovať koncepciu „kto znečisťuje, nech platí

V Holandsku sa napríklad od roku 1976 dodnes znížilo znečisťovanie vody kadmiom, chrómom, meďou, olovom, ortuťou, niklom a zinkom takmer o 99 percent. V USA sa v rokoch 1990 až 1998 zvýšil predaj produktov biologického poľnohospodárstva takmer dvadsaťkrát (zo 180 miliónov dolárov na 3,5 miliardy). Výsledkom zákazu chlorofluorokarbidov, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, bolo množstvo alternatívnych riešení.

Vedci kvitujú, že sa rozširuje využívanie veternej energie. Kým v roku 1980 sa touto cestou získavalo iba 10 megawatov, vlani to bolo už 12 100 megawatov a do roku 2010 sa ráta so 40 000 megawatmi. Vďaka tomuto novému zdroju energie (prvé miesto patrí Dánsku s najlepšou technológiou a najväčším počtom zariadení) pribudlo od roku 1970 viac ako dvadsaťtisíc pracovných miest.

Gigantické spoločnosti elektrotechnického priemyslu – ako AT & T, General Electric a Texas Instruments – vyriešili vo svojich vývojových laboratóriách problém rozpúšťadiel (látky používané pri čistení obvodov). Prestali tieto znečisťujúce látky používať a maximálne zlepšili technológiu. Firma Nortel síce vynaložila na podobné inovácie jeden milión dolárov, ale vďaka novej technológie už štyri milióny ušetrila.

Od roku 1075 do roku 1998 klesli náklady na fotoelektrickú energiu z osemdesiatich deviatich na štyri doláre za watt. Vedci predpokladajú, že nie je ďaleko čas, keď náklady klesnú dokonca na jeden dolár za watt, čo už môže konkurovať uhliu a zemnému plynu, ktorých spaľovanie znečisťuje ovzdušie a prispieva k vytváraniu skleníkového efektu.

Veľké japonské automobilky prichádzajú na trh s elektrickými automobilmi a s hybridným motorom (benzín-elektrina), ktorý sa vyznačuje nižšími prevádzkovými nákladmi a efektívnejším využitím pohonnej látky.

(buj)

Za vodu a hygienické infraštruktúry sa v rozvojových krajinách vynaloží spolu 9 miliárd dolárov. V Európe sa iba za zmrzlinové výrobky vynaloží 11 miliárd dolárov.

Na zdravotníctvo v rozvojových krajinách putuje 13 miliárd dolárov. Za krmivo pre psov, mačky a vtáky sa v USA a Európe vynaloží 17 miliárd dolárov.

Každoročne sa vyrúbe alebo vypáli 84-tisíc štvorcových kilometrov lesov. V roku 1998 to bolo rekordných 90-tisíc štvorcových km.

Na základné vzdelanie sa celosvetovo vynaloží spolu 6 miliárd dolárov. Za kozmetiku sa iba v USA ročne vynaloží 8 miliárd dolárov.

Od roku 1971 dodnes stúpla celková spotreba energie o 70 percent. Skleníkový efekt stúpol o 50 percent.