Tajomstvo oceánov a počasia

Meteorologické satelity umožňujú odborníkom odhaľovať mnohé tajomstvá prírody, ktoré zatiaľ zostávali utajené. Jedným z nich je interakcia medzi oceánmi a otepľovaním atmosféry.

Podnebie na Zemi je ovplyvňované najrôznejšími faktormi. Vietor, reliéf povrchu, nadmorská výška, vzdialenosť oceánu určujú, aké počasie kde prevláda. Meteorologické satelity umožňujú toto ovplyvňovanie sledovať. Vďaka nim ekológovia a meteorológovia pozorujú nielen krátkodobé zmeny počasia, akými sú hurikány, tropické búrky, cyklóny a pod., ale rovnako javy, ktoré majú dosah dlhdobobý - napríklad toľko diskutované otepľovanie atmosféry. Najväčšiu úlohu pritom hrá skúmanie oceánov, ktoré zaberajú sedemdesiat percent zemského povrchu.

Oceány ovplyvňujú zemské podnebie tromi výraznými spôsobmi. Po prvé sa z nich vyparuje voda do ovzdušia, čím stúpa vlhkosť vzduchu. Preto platí: čím ďalej od pobrežia, tým menej dažďov (aj keď nám to tak občas nepripadá). Druhým dôležitým javom je teplotná inertnosť vody, ktorá spôsobuje, že na pevnom povrchu sa teplota mení približne dvakrát rýchlejší ako na hladine oceánu. Preto môžeme v ruskom Irkutsku, ďaleko od morských brehov, pozorovať teplotné rozdiely dosahujúce až päťdesiat stupňov Celzia, kým na ostrove Macquarie pri Austrálii sú tieto rozdiely iba päťstupňové. Iným príkladom je New York a púšť Gobi. Ležia na rovnakej rovnobežke, ale New York je oveľa bližšie oceánskej hladiny, preto je tu podnebie priaznivejšie než vo vyprahnutej púšti.

Tretí spôsob ovplyvňovania klímy je pomerne známy, sú to morské prúdy. Keby bol oceán nehybný, teplo, ktoré prichádza od rovníka k zemským pólom, by postupovalo dvakrát pomalšie a s dvakrát menšou intenzitou. Rozdiely medzi jednotlivými klimatickými pásmami by tak boli oveľa výraznejšie. Bez Golfského prúdu by vo Francúzsku klesala teplota v zimnom období pravidelne pod mínus štyridsať stupňov Celzia. Teplé rovníkové prúdy prinášajú do severnejších (resp. južnejších) oblastí Zeme rovnakú tepelnú energiu, akú by vyprodukovalo tridsať miliárd ton ropy, čo je približne jedna desatina každoročnej energetickej spotreby Zeme.

Voda oceánov plní ešte jednu dôležitú úlohu. Absorbuje oxid uhličitý. Každý rok v zemskej atmosfére pribudne asi šesť miliárd ton oxidu uhličitého. Keby všetok zostal v ovzduší, vyzerala by naša planéta zakrátko ako Venuša. Oxid uhličitý je však ľahko rozpustný vo vode, dokonca už v množstve jeden gram na liter vody, preto oceány dokážu zachytiť skoro polovicu z týchto šiestich ton, a tým otepľovanie Zeme výrazne znižujú.

Oceány však nemôžu otepľovaniu Zeme zabrániť stopercentne. Od roku 1850 stúpla teplota atmosféry o pol stupňa Celzia a hladina oceánov sa zvýšila o celých desať centimetrov. Väčšina vedcov usudzuje, že hlavný podiel na tomto jave má stúpajúca koncentrácia škodlivých plynov v ovzduší. Veď iba oxid uhličitý za toto obdobie zvýšil svoj podiel v atmosfére o dvadsaťpäť percent. Kapacitu oceánov však už nezvýšime.

(mb)