Boj s ohňom je vždy zložitý

Vedci už dlho skúmajú, ako sa dá zlikvidovať požiar vo vesmíre. Tento problém je zložitejší, než by sa zdalo, pretože zvolená metóda musí fungovať v obmedzenom prostredí, nesmie za sebou zanechať jedovaté ovzdušie a rozsah škôd musí byť zvládnuteľný. NASA bežne používa leteckú hasiacu techniku, ktorá je založená na halogénových plynoch, ako monobromotrifluoromethan alebo halon 1301. Raketoplán je vybavený šiestimi halogénovými hasiacimi prístrojmi. Výhodou tohto plynu je, že likviduje požiare už pri iba päťpercentnom primiešaní do ovzdušia, zatiaľ čo na ľudský organizmus pôsobí až pri koncentráciách vyšších ako desať percent. Jeho účinok je založený na tom, že reaguje s voľnými radikálmi kyslíku a vodíku v ohni, čím im znemožňuje, aby sa podieľali na ďalšom horení. Nevýhodou je, že vedľajšie produkty týchto reakcií predstavujú za akejkoľvek koncentrácie jedovaté dymy fluoridu vodíka a bromidu vodíka, ktoré sú zdraviu škodlivé a vysoko korozívne.

Na Zemi sa dajú tieto plyny ihneď po zlikvidovaní požiaru rýchlo odstrániť, ale vesmírne plavidlá nemajú dostatočnú zásobu plynu k naplneniu kabíny. NASA sa domnieva, že sa posádka môže v takejto situácii urýchlene vrátiť na Zem. Po pristátí sa dá dym vyvetrať, aby sa nepoškodilo vybavenie. Výroba halogénov je od roku 1996 zakázaná, pretože poškodzuje ozonosféru. Zatiaľ má NASA povolené spotrebovať svoje zásoby halogénu, ale pod kontrolou. Zatiaľ sa nerozhodla, čo namiesto nich použiť. Inú možnosť ponúkajú hasiace prístroje na báze kysličníka uhličitého, ale následky sú ešte závažnejšie. Kysličník uhličitý (CO2) hasí oheň pri koncentráciách nad 25 percent, a to tým, že bráni prístupu kyslíka k plameňom a odvádza teplo. Avšak ovzdušie a koncentrácia CO2 nad 5 % je nebezpečná ľudskému organizmu, takže sa nedá použiť v kabínach, ktoré nemožno ihneď vyvetrať. Navyše kysličník uhličitý vrie pri nižšej teplote než halon 1301 a treba ho viac, takže sa musí skladovať v tekutom stave pri vysokej teplote. Jemná vodná hmla je ďalšou možnosťou. Voda ochladzuje horiaci materiál a likviduje plamene. Avšak nedostatok príťažlivosti vo vesmíre komplikuje vývoj takéhoto hasiaceho prístroja.

Poslednou možnosťou je presunúť celú posádku do iného priestoru lode a potom vypudiť ovzdušie, aby sa odstránil všetok kyslík. To vyzerá pomerne jednoducho, ale je to veľmi zložité. Okrem problémov s opätovným naplnením kabíny môže pri náhlom poklese tlaku vybuchnúť všetko, čo obsahuje vzduchovú bublinku.

(rhk)